Sviatosti

Ján Duda
Abstrakt
Nasledovníci Ježiša Krista kresťanského staroveku (prvých päť storočí) zdôrazňovali, že všetko, čo nám nejakým spôsobom dáva zmyslami spoznať neviditeľného Boha a jeho dary, nazývali sviatosťou/sviatosťami. Takto bola vypracovaná reálna definícia sviatosti (napr. sv. Augustín). Cirkevní Otcovia zdôrazňovali a nazývali sviatosťou najmä Cirkev. V stredoveku sa dostáva do popredia označenie siedmich sviatosti ako "kanálov Božím darov, Božej milosti". Prostredníctvom každej zo siedmich sviatosti prijímateľ sviatostí dostáva osobitné Božie dary vlastné každej sviatosti. V tejto katechéze sme sa obmedzili na osobu Ježiša Krista ako na sviatosť, na Cirkev ako na sviatosť a na sedem sviatostí.
Abstract
Followers of Jesus Christ in Christian antiquity (the first five centuries) used the term "sacrament(s)" to refer to anything that, in some way, allows the invisible God and His gifts to be perceived through the senses. In this way, a substantive definition of a sacrament was developed (e.g., by St. Augustine). The Church Fathers, in particular, emphasized and referred to the Church itself as a sacrament. In the Middle Ages, the designation of seven sacraments—viewed as "channels of God's gifts" or "channels of God's grace"—came to the fore. Through each of these seven sacraments, the recipient receives specific divine gifts unique to that particular sacrament. In this catechesis, we have focused specifically on the person of Jesus Christ as a sacrament, the Church as a sacrament, and the seven sacraments.
ÚVOD
V tejto katechéze sa chceme zaoberať sviatosťami všeobecne. Najprv je potrebné vysvetliť, čo znamená samotné slovo sviatosť. Často sa v kresťanskom jazyku používa aj slovo tajomstvo a treba si vysvetliť prečo. Napokon treba poukázať, že sviatosťou Boha je predovšetkým osoba Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý sa stal človekom. Potom sa žiada vysvetliť, prečo aj Cirkev ako spoločenstvo nasledovníkov Ježiša Krista je sviatosťou. V stredoveku sa pod slovom "sviatosť" zdôrazňovali sviatosti-ríty, ktoré v súčasnosti poznáme ako sedem sviatostí. Sedem sviatostí sa delia na 3+2+2. Tri sviatostí sú "iniciačné/vstupné" (krst, birmovanie, eucharistia), Dve ďalšie sú sviatosťami duchovného uzdravenia (sviatosť zmierenia a sviatosť pomazania chorých) a posledné dve sviatosti sú sviatosťami životného stavu (sviatosť kňazstva a sviatosť manželstva).
SVIATOSTI
Čo treba rozumieť pod slovom "sviatosť"?
Najprv je potrebné vysvetliť termín/slovo "sviatosť". To, čo gréčtina vyjadruje slovom "mysterion", to latinčina prekladá slovom "sacramentum" a do slovenčiny to prekladáme slovom "sviatosť" (porov. J. Duda, Náčrt právnej ekleziológie, Spišská Kapitula 2002, s. 14).
Uvedené grécke slovo prevzali kresťania z gréckej verzie Svätého písma starého zákona. V sekulárnom svete sa pod uvedeným slovom chápal "tajný plán o vojne" alebo "kráľovo rozhodnutie o vojne (čo tiež bolo tajným plánom)" (A. Boni, La nostra Chiesa [Naša Cirkev], s. 162). Kresťania uvedenému slovu "mysterion" dali trochu zmenený význam, že uvedeným slovom označovali "tajomný boží plán spásy, ktorý bolo potrebné dať vedieť a spoznať ľuďom prostredníctvom ohlasovania evanjelia.
Latinské slovo "sacramentum" je odvodené od slova "sacrum", čiže "svätá vec" a označuje sa ním prostriedok, prostredníctvom ktorého robíme zo "sekulárnej, čiže svetskej veci, vec svätú, posvätnú" (O. Pianigiani, Vocabolario etimologico della lingua italiana [Etymologický slovník talianskeho jazyka], s. 1180).
Zdá sa, že slovenské slovo "sviatosť" má svoj pôvod v latinskom slove "sacramentum" a znamená "mocný, obdarený nadprirodzenou mocou, ale aj prostriedok, ktorým sa osoba/vec posväcuje, robí svätou, posvätnou (L. Králik, Stručný etymologický slovník slovenčiny, heslo "svätý", s. 568).
Slovo "tajomstvo" v kresťanskom náboženskom význame
Pojem "tajomstvo" sa v často objavuje aj v súčasnom kresťanskom slovníku. Autori francúzskeho Kultúrneho biblického slovníka uvádzajú, že pojem "tajomstvo" sa nachádza v celej Biblii, nielen v knihe Múdrosti a označuje sa ním "tajomstvo Boha a toto tajomstvo sa vzťahuje na svet. Totiž svet je plný "znakov", ktoré v nás vyvolávajú otázky (prečo je tu stvorený svet, prečo som sa narodil, prečo existuje láska a podobne) a skúsenosť utrpenia a bolesti nás privádza k otázke o zmysle sveta. Je to "prehra" alebo "záchrana"? A tak "tajomstvo Boha" potrebujeme neustále "objaviť" a nevieme ho "pochopiť úplne", stále tu ostáva niečo neobjavené, skryté, tajomné". V Svätom písme nového zákona tým, čo je "tajomstvom Boha" je sám Kristov život, Kristov kríž a Kristovo zmŕtvychvstanie. Najmä Kristovo zmŕtvychvstanie je anticipovanou záchranou/spásou pre človeka a ľudstvo. Preto v kresťanskom slovníku ostáva slovo "tajomstvo" a označujeme ním najmä Kristovu Veľkú noc (=zmŕtvychvstanie), ktoré sa sprítomňuje v každej eucharistickej obeti, čiže v svätej omši (Dizionario culturale della Bibbia [Kultúrny biblický slovník], s. 155). To znamená, že osoba Ježiša Krista, vteleného Božieho Syna, je "tajomstvom/sviatosťou" neviditeľného Boha.
Druhý vatikánsky koncil (1962-1965) označuje slovom tajomstvo samotnú Cirkev. Ale aj v svätej omši po premenení kňaz zvolá "Hľa, tajomstvo viery" a ľud odpovedá "Smrť tvoju Pane zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v sláve". V prvom prípade (Lumen gentium) pod slovom tajomstvo máme na mysli Cirkev (spoločenstvo veriacich je viditeľným znakom neviditeľnej prítomnosti Boha) a v druhom prípade pod tým istým slovom tajomstvo máme na mysli eucharistiu, čiže Ježišove utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie, ktoré sa v svätej omši koná "v eucharistickom tajomstve".
Historický vývoj slova "tajomstvo" a jeho obsah
Ak chceme poukázať na historický vývoj slova "tajomstvo" (mysterion, sacramentum, sviatosť), v kresťanskom staroveku sa toto slovo používalo na označenie Cirkvi ako spoločenstva veriacich nasledovníkov Krista (sv. Cyprián alebo sv. Augustín). Postupom času v stredoveku sa od toho upustilo a pod slovom "sviatosť" sa označovalo sedem vonkajších znakov, ktoré my v súčasnosti nazývame "sviatosťami" a sú to: sviatosť krstu, sviatosť birmovania, sviatosť Oltárna/eucharistia, sviatosť zmierenia, sviatosť kňazstva a sviatosť manželstva. V súčasnosti nazývame Cirkev "základnou sviatosťou" a potom nazývame sviatosťami aj sedem vyššie spomínaných vonkajších znakov, ktoré "realizujú" vnútorný boží dar.
Reálna definícia "sviatosti" v kresťanstve
Reálna definícia sviatosti teda znie: Pod slovom "sviatosť" rozumieme (1) vonkajší zmyslami vnímaný znak a (2) ktorý človeku udeľuje neviditeľný boží dar (to nazývame "božou milosťou").
AKO ROZUMIEŤ TOMU, ŽE CIRKEV JE "SVIATOSŤOU"?
Najprv si povieme, čo máme rozumieť pod slovom "Cirkev" a potom si povieme ako máme chápať, že "Cirkev je sviatosťou". Nie je mojou úlohou tu vstupovať do veľkých teologických diskusií, ale veci čo najjednoduchšie a čo najzrozumiteľnejšie vysvetliť.
Klasicky je Cirkev rozdelená na tri skupiny: (1) Cirkev oslávená, (2) Cirkev bojujúca a (3) Cirkev trpiaca. Do prvej skupiny patrili ľudia, ktorí už boli v nebi, do druhej ľudia žijúci na zemi (bojovali/snažili sa o vstup do neba) a do tretej skupiny patrili duše v očistci. Táto trojitá definícia Cirkvi je stále platná, nakoľko vystihuje formuláciu, ktorú recitujeme v apoštolskom vyznaní viery (Krédo) v slovách "Verím v spoločenstvo svätých" (Katechizmus Katolíckej cirkvi, bod 962, s. 250). Ak by sme mali dať odpoveď na otázku čo je Cirkev povedali by sme, že Cirkev je spoločenstvom troch skupín ľudí: cirkvi oslávenej, cirkvi bojujúcej a cirkvi trpiacej.
Zdá sa, že je potrebné objasniť aj slovo "spoločenstvo" (latinsky: communitas). Existujú dva podobné slová: (1) spoločnosť (latinsky: societas) a (2) spoločenstvo (latinsky: communitas). Vyhneme sa slovu "skupina" (latinsky: coetus). Vo všetkých troch prípadoch ide o "zoskupenie ľudí". Španielsky profesor José Fernandes Castano to rozlišuje z perspektívy väzieb, čiže podľa toho, aké väzby/spojivá títo ľudia medzi sebou majú. Podľa neho, spoločnosť (societas) má právnické väzby, ak to poviem zjednodušene. Prirovnávam to k sudu, kde "drevené časti držia pokope železné obruče". Čiže sú to vonkajšie väzby. V druhom prípade, spoločenstvo tvoria ľudia s "vnútornými väzbami" (napríklad pokrvné príbuzenstvo tvoria ľudia, ktorí majú spoločných predkov, spoločnú krv). Skupinu zase tvoria ľudia s inými väzbami (spolok rybárov, poľovníkov a podobne). V súčasnosti sa najviac na Cirkev používa formulácia, že Cirkev je spoločenstvom, ktoré spája Ježiš Kristus (Božie slovo, Eucharistia, krst, skrátka sme "Božou rodinou") (Katechizmus Katolíckej cirkvi, bod 959, s. 250; J.F. Castano, Diritto costituzionale della Chiesa [Ústavné právo Cirkvi]), Roma 1990. Joseph Ratzinger slovo "communio" vysvetľuje biblicko-teologicky trochu inak. Zdôrazňuje, že toto slovo znamená jednak "spoločenstvo ľudí", ako aj "eucharistiu" (aj my hovoríme, ak ideme prijať eucharistického Krista, že "ideme na prijímanie" a práve táto časť sv. omše sa nazýva po latinsky "communio"). Podľa neho obsahom slova "communio" je juridický (právnický), sviatostný (eucharistický) a praktický (podanie ruky ako znak spoločenstva, pritom sa opiera o List Galaťanom 1,13-2,14) (J. Ratzinger, Hledet na probodeného, s. 58-59).
Pre úplnosť dodávam, že Cirkev je jedna, svätá, katolícka a apoštolská. Sú to štyri vlastnosti Kristovej cirkvi (Katechizmus Katolíckej cirkvi, s. 215-230). Je jedna, lebo Kristus založil iba jednu Cirkev. Je svätá, lebo Kristus je svätý a on je Hlavou Cirkvi. Je katolícka v dvojakom zmysle: "Kde je Kristus, tam je Cirkev" v tom zmysle, že On jej dáva "plnosť prostriedkov spásy" (KKC, bod 830) a Kristus ju posiela ohlasovať spásu k celému ľudskému pokoleniu (KKC, bod 831). A napokon Cirkev je apoštolská, lebo je postavená na apoštoloch (KKC, bod 857).
V akom zmysle je Cirkev sviatosťou?
Po tomto krátkom vysvetlení môžeme pristúpiť k vysvetleniu, v akom zmysle je Cirkev sviatosťou. Ak vychádzame zo spomínanej definície sviatosti sv. Augustína (=viditeľný znak neviditeľnej božej milosti), potom "v spoločenstve veriacich" objavíme dva prvky, ktoré sú charakteristické pre sviatosť: vidíme veriacich (=viditeľný znak), ktorí vo vzťahu s Bohom (=neviditeľnou božou milosťou). Ak by sa ma niekto opýtal, kde v Dlhej nad Oravou môže vidieť "Cirkev", povedal by som, že v nedeľu na svätej omši, kde sú veriaci zhromaždení okolo eucharistického Krista (podrobnejšie k tejto téme odporúčam text Lumen gentium Druhého vatikánskeho koncilu).
Takto môžeme hovoriť o osobe Ježiša Krista, Božieho Syna, že je "sviatosťou Boha". Karl Rahner Cirkev nazýva "základnou sviatosťou", Semmelroth ju nazýva, že je "koreňom sviatostí" (že z nej vyrastá všetkých sedem sviatostí) a podobne (Pesch, s. 163).
ZHRNUTIE
Ako definujeme "sviatosť"?
Je osoba Ježiša Krista "sviatosťou Boha"?
Je Cirkev "sviatosťou"?
Koľko máme sviatosti (rítov)? Vymenuj ich.
Prečo v kresťanskom jazykovom slovníku používame aj slovo "tajomstvo"?
Použitá literatúra:
Pesch, Oto Hermann, Druhý vatikánsky koncil, Praha: Vyšehrad 1996. Philips, Gérard, La Chiesa e il suo mistero [Cirkev a jej tajomstvo], Milano 1989. Duda, Ján, Náčrt právnej ekleziológie, Spišská Kapitula 2002. Katechizmus Katolíckej cirkvi, Trnava: SSV 1999. Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu, Trnava: SSV 2008. Ratzinger, Joseph, Hledet na probodeného, Brno 1996. Castano, J.F., Diritto costituzionale della Chiesa [Ústavné právo Cirkvi], Roma 1990. Pianigiani, Ottorino, Dizionario etimologico della lingua italiana [Etymologický slovník taliančiny], La Spezia 1989. Králik, Lubor, Krátky etymologický slovník slovenčiny, Bratislava: Veda 2015. Dizionario culturale della Bibbia [Kultúrny biblický slovník], Torino 1992. Boni, Andrea, La nostra Chiesa [Naša Cirkev], Roma 1984. Rímsky misál, Rím 2022.

