AD FONTES - NÁVRAT K PRAMEŇOM

K 140. výročiu narodenia prvého dlhánskeho farára

Vznik farnosti

Dekrétom vtedajšieho spišského biskupa č. 2622 z roku 1931 ku dňu 01.08.1931 bola zriadená farnosť Dlhá nad Oravou, vyčlenením z farnosti Sedliacka Dubová. Dlhania, počnúc rokom 1927, vyvinuli obrovské úsilie smerujúce k ustanoveniu samostatnej farnosti. Za Spišské biskupstvo bol vyjednávačom trstenský dekan Štefan Zajak. Všetky podmienky stanovené biskupom Jánom Vojtaššákom boli prijaté obyvateľmi Dlhej nad Oravou a sú zachytené v tzv. zriaďovacej listine z 10. januára 1928 a za obyvateľov Dlhej nad Oravou ju podpísali Andrej Ťapák, starosta obce a jeho zástupca Pavol Čižmár s Jozefom Horvátom, pokladníkom. Ďalej listinu podpísali Ján Kulkovský, učiteľ, Anton Poláčik, Pavol Kováč, Ondrej Janík, Anton Ťapák, Viktor Kahaník, Pavol Polačik, Peter Čižmár, Jozef Fiskuliak, Ondrej Dlholucký, Peter Capuliak, Ondrej Beda, Anton Kavčar a Peter Brečka. Po splnení biskupom stanovených podmienok, medzi ktoré patrila aj výstavba farskej budovy a zloženie farského benefícia, vtedajší biskup mohol pristúpiť k zriadeniu samostatnej farnosti v Dlhej nad Oravou k 01.08.1931. Toto obrovské duchovné, materiálne i náboženské vzopnutie sa obyvateľov Dlhej nad Oravou sme si pripomenuli odhalením pamätnej tabule, ktorú zhotovil kamenár Jozef Daňa, v roku 2022 (bol to Jubilejný rok farnosti) "Pre pamäť, pamiatku a inšpiráciu", ako je napísané na pamätnej tabuli.

Prvý farár v Dlhej nad Oravou

Ustanovením farnosti sa duchovný život v Dlhej nad Oravou akoby nanovo začínal. Základnou úlohou bolo dať novovzniknutej farnosti farára. Už 05.07.1931 v diecéznom obežníku oznámil kňazom Spišskej diecézy ustanovenie novej farnosti v Dlhej nad Oravou a vyzval kňazov, aby sa prihlásili na konkurz (výberové konanie) tí, ktorí majú o toto miesto záujem. Spôsob menovania farárov výberovým konaním/konkurzom bolo stanovené Tridentským koncilom (1545-1563) a predpismi encykliky Cum illud pápeža Benedikta XIV. zo 14.12.1742. Do výberového konania sa mohli prihlásiť kňazi, ktorí mali úspešne absolvované tzv. farárske skúšky (ktoré by sme mohli prirovnať k lekárskej atestácii). Už 14.09.1931 oznamoval spišský biskup v diecéznom obežníku kňazom, že farárske miesto v Dlhej nad Oravou obsadí vdp. Jozef Zastko, dovtedajší farár v Pucove. Novovymenovaný farár Jozef Zastko prevzal "dlhánske farské benefícium" 15.03.1932 na Biskupskom úrade v Spišskej Kapitule a v takto sa stal prvým farárom v Dlhej nad Oravou.

Jozef Zastko sa narodil 17.01.1884 v Bušovciach (dnes je to okres Kežmarok). Do Dlhej nad Oravou v roku 1931 prišiel ako 47-ročný z Pucova a pôsobil v Dlhej ako farár až do svojej smrti v septembri 1959. Pochovaný je na miestnom cintoríne.

Jubilejný rok vdp. Jozefa Zastka v Dlhej

Tento rok (2024) pokračujeme v duchovnom programe, ktorý sme v Dlhej začali "Jubilejným rokom farnosti" pri 95 výročí ustanovenia samostatnej farnosti v Dlhej, "Jubilejným rokom vdp. Jozefa Zastka" pri 140. výročí jeho narodenia a 65. výročí jeho odchodu do večnosti. Chceme sa opäť vrátiť "ad fontes", k prameňom, aby práve začiatky a pramene boli pre nás povzbudením v súčasnosti a inšpiráciou do budúcnosti. Prvý dlhánsky farár Jozef Zastko stál pri týchto prameňoch a spolu s ostatnými obyvateľmi Dlhej nad Oravou ich vytváral, budoval, zveľaďoval. Preto si toto jeho úsilie, ako aj úsilie ostatných obyvateľov Dlhej nad Oravou, treba pamätať, pripomínať a ním sa inšpirovať. "Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane". A "Pane, daj nám kňazov, daj nám dobrých a svätých kňazov".

V Dlhej nad Oravou 16.01.2024 Mons. Ján Duda, farár