Farár alebo otec

Povedzme, že oslovenie by nemalo spôsobovať ťažkosti. Niektorí kňazi uprednostňujú oslovenie "otec", resp. "duchovný otec", iní zase "farár". Ani samotné preferovanie oslovenia by nemalo spôsobovať problémy. Ťažkosti nastanú až vtedy, ak kňaz dáva najavo veriacim, že ho – podľa neho – nesprávne oslovujú a veriaci majú z toho nepríjemný pocit, že svojho kňaza nevhodne oslovili a kňaz zase má nepríjemný pocit, že bol nevhodne oslovený. A tak človeku napadne otázka: tak ako to vlastne s tým oslovením je? Je to na ľubovôli farára alebo existuje o tom nejaký cirkevný predpis? K tomu aspoň základné vysvetlenie.

Platné predpisy kánonického práva

Kódex kánonického práva pre kňaza, ktorý má na starosti duchovnú starostlivosť o veriacich farnosti má názov "farár" (napr. kán. 519), ktorý je "vlastným pastierom veriacich farnosti" Latinský názov farára je "parochus". Ak je úrad farára uprázdnený alebo hatený, môže byť pre farnosť ustanovený "farský administrátor", čo by sa dalo do slovenčiny preložiť jednoducho ako "správca farnosti". K farárovi môže byť pridelený jeden alebo viacerí kňazi v pozícií "farského vikára", ktorého sa nazýva na Slovensku aj "kaplánom". Napríklad Košická arcidiecéza nazýva kaplána "farský vikár" (vikár znamená "zastupujúci"), kým Spišskej diecéze je zaužívaný názov "kaplán". Oslovenie "otec" (resp. "duchovný otec") platný Kódex kánonického práva vôbec nepoužíva.

Odkiaľ sa teda vzalo oslovenie "otec" alebo "duchovný otec", ktorý niektorí kňazi alebo veriaci uprednostňujú? Zdá sa, že toto oslovenie bolo prevzaté od rehoľných kňazov, kde opáta nazývali otcom (lat. abbas). Oslovenie kňaza "otec" sa používa veľmi často, ak dokonca nie vždy, na Slovensku v Gréckokatolíckej cirkvi, hoci aj Kódex kánonov východných cirkví termín "otec" nepoužíva. V prípade Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa môže jednať aj o úzus zaužívaný zvykom tejto Cirkvi "sui iuris". Avšak v Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku oslovenie "otec", resp. "duchovný otec" zaužívaným nebol.

Neviem, či možno osloveniu "duchovný otec" priznať nejaké obsahové pozitíva alebo či je to skôr termín, ktorý má skôr estetický význam a možno je viac zrozumiteľnejší, než oslovenie farár? Nevýhodou tohto oslovenia "otec" je to, že týmto sa môže osloviť akýkoľvek kňaz, bez toho, aby bol presnejšie vymedzený jeho právny obsah. Ale je to oslovenie, ktoré nesie v sebe "vzťah", čiže ak existuje otec, musí existovať aj "syn" či dcéra (skrátka deti). V takomto duchu vysvetľuje Joseph Ratzinger vo svojom Úvode do kresťanstva pojem Boha, ktorý je "Otcom". Na druhej strane, oslovenie farár je kánonickoprávne presným pojmom: je to kňaz, ktorý nesie na svojich ramenách starosť o duše (o farnosť). Sú totiž kňazi, ktorí majú na starosti duše (duchovní pastieri), kým kňazi, ktorí nemajú priamo na starosti duše, ale plnia v cirkvi iné úlohy.

Pápežská ročenka/Annuario pontificio

Svätý stolec (Vatikán) vydáva každý rok Annuario pontificio (pápežskú ročenku). V nej sa rozlišuje názov "Reverendo", resp. R.D. (Reverendissime Domine"), čo by sa do slovenčiny dalo preložiť ako "dôstojný/najdôstojnejší pane". V prípade biskupa sa používa "S.E.R." (Sua Eccellenza Reverendissima) "Vaša najdôstojnejšia excelencia". Ale kňaza, ktorý je rehoľníkom sa vždy nazýva R.P. (najdôstojnejší otec) alebo jednoducho P. (padre, čiže otec). Pápežská ročenka nikdy nenazýva "kňaza", ktorý nie je rehoľníkom, oslovením "otec", ale vždy oslovuje oslovením "padre" iba kňaza, ktorý rehoľníkom je.

Záver

Chápeme, že oslovenie kňaza by nemalo byť nikdy problémom a nikdy by nemalo dochádzať k situáciám, že kňaz opravuje veriaceho v oslovení a tak dochádza k trápnym situáciám. A rovnako veriaci by nikdy nemali pociťovať obavy z toho, že kňaza nesprávne oslovia a už tobôž nie, že ho svojim nesprávnym oslovením, nedajbože, urazia. A v úradných dokumentoch by kňaz mal používať také  oslovenie, aké mu bolo pridelené v menovacej listine, ktorou mu diecézny biskup zveril nejaký konkrétny cirkevný úrad.

Dlhá nad Oravou, 09.10.2023 Ján Duda, farár