JEŽIŠOVO ZMŔTVYCHVSTANIE PODĽA KNIHY „JEŽIŠ NAZARETSKÝ“ BENEDIKTA XVI.

Ján Duda

Abstrakt

Téma Ježišovho zmŕtvychvstania je najdôležitejšou témou kresťanstva a preto sa touto témou treba zaoberať, aj keď presahuje naše chápanie. Na tejto téme stojí a padá naše kresťanstvo, tvrdí Benedikt XVI. V tejto štúdií riešime odpoveď na otázku, že prečo sa Benedikt XVI. v pokročilom veku a najvyššom cirkevnom úrade rímskeho veľkňaza rozhodol napísať teologické pojednanie o Ježišovi Kristovi. Musel mať na to veľký dôvod (prvá časť: v čom je problém?). Potom sa v štúdií rieši filozofické pojednanie o zmŕtvychvstaní podľa českého filozofa Vladimíra Boublika (druhá časť). Napokon tretia časť rieši výklad Josepha Ratzingera podľa knihy Ježiš Nazaretský. Akcent je postavený aj na výklade použitých slov vzťahujúcich sa na zmŕtvychvstanie: je to znovu-stvorenie? Je to "premenenie človeka"? V čom spočíva a čo sa to deje pri vzkriesení? Aké bude vzkriesené ľudské telo? Bude duchovné, ako tvrdí apoštol Pavol?

Kľúčové slová

Ježiš Nazaretský; zmŕtvychvstanie; vzkriesenie; Biblia; Evanjeliá; stretnutie s Ježišom; duchovné telo; pozemské telo; premena tela; stvorenie a vykúpenie; liturgia.

Abstract

The topic of Jesus' resurrection is the most important topic of Christianity, and therefore this topic must be dealt with, even if it is beyond our understanding. Our Christianity stands and falls on this topic, says Benedict XVI. In this study, we solve the answer to the question why Benedict XVI. in his advanced age and in the highest ecclesiastical office of Roman high priest, he decided to write a theological treatise on Jesus Christ. He must have had a big reason for it (part one: what's the problem?). Then, in the studies, the philosophical treatise on the resurrection according to the Czech philosopher Vladimír Boublik (second part) is addressed. Finally, the third part deals with the interpretation of Joseph Ratzinger according to the book Jesus of Nazareth. The accent is also based on the interpretation of the used words referring to the resurrection: is it a re-creation? Is it a "transformation of man"? What does it consist of and what happens in the resurrection? What will the resurrected human body be like? Will it be spiritual, as the apostle Paul claims?

Keywords

Jesus of Nazareth; resurrection; resurrection; The Bible; Gospels; meeting Jesus; spiritual body; earthly body; body transformation; creation and redemption; liturgy.

ÚVOD

Na novom obetnom stole vo farskom kostole v Dlhej nad Oravou zvažujeme dať dva nápisy, ktoré vyjadrujú dve zásadné udalosti nášho vykúpenia Božím Synom Ježišom Kristom. Vpredu na vrchnej doske by bol nápis "A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami" (lat. "Et Verbum caro factum est et habitavit in nobis"). Je to citát z Prológu Jánovho evanjelia, ktorým evanjelista vyjadruje, že sám Boh vstúpil do našich ľudských dejín. Náš ľudský život sa odohráva na tejto zemi a toto nazývame našimi "ľudskými dejinami". A tu Boh vo svojom Synovi zostupuje do našich ľudských dejín. To je bezprecedentná udalosť, aká nemá obdobu. Je to jednak historická udalosť, ale je to aj udalosť teologická ("je to vlastne Božia logika") a liturgicko-rituálne ju prežívame počas adventu a vianočného obdobia. Toto je prvý liturgický okruh v rámci liturgického (bohoslužobného) roka.

Druhý nápis, ktorý zvažujeme, že dáme napísať na vrchnú dosku obetného stola zo strany hlavného oltára by mohol znieť takto: "Vstal (z mŕtvych), ako sám povedal, aleluja" (lat. "Ressurexit sicut dixit, alleluja). Opäť je to citát zo Svätého písma, ktorý pápeži recitovali/ohlasovali pred požehnaním Urbi et Orbi (mestu Rímu a celému svetu) druhú super-relevantnú pravdu našej katolíckej viery: Kristus nezostal v hrobe, ale vstal z mŕtvych k životu. A opäť je to dejinná udalosť, ktorý je zároveň teologickou udalosťou s obrovským dopadom na naše katolíckej chápanie ľudského života a ľudskej smrti. Opäť je to zo strany Boha niečo bezprecedentné, niečo, čo nemá obdobu v ľudských dejinách. Ježišovo zmŕtvychvstanie nie je návratom späť do našich ľudských dejín, ale je vstup do nejakého iného rozmeru života, o ktorom vieme asi len toľko, ako dieťa v lone matky, ktoré ani len netuší, aký život je "tam vonku", keď sa narodí a predsa sa "pod srdcom svojej mamky" pripravuje práve na život v ľudských dejinách. Liturgicky túto udalosť zmŕtvychvstania prežívame v pôstnom a veľkonočnom období.

Aj preto moja voľba padla práve na Ježišovo zmŕtvychvstanie v rámci kristologických tém, ktorými sa zaoberá Joseph Ratzinger/Benedikt XVI. vo svojej knihe Ježiš Nazaretský, ktorú považujeme za východiskovú platformu jednotlivých tém, ktorými sa zaoberáme na našich stretnutiach.[1]

· V ČOM JE PROBLÉM?

Prvá otázka, ktorú si azda človek položí spočíva v tom, prečo pápež Benedikt XVI. sa vo svojom vysokom veku rozhodol napísať knihu o Ježišovi Nazaretskom? Prečo to považoval za také dôležité to urobiť? A potom, v akom zmysle do tohto rámca zapadá téma Ježišovho zmŕtvychvstania?

V čom je teda podľa Josepha Ratzingera problém? Približne do 50. rokov minulého storočia autori životopisov Ježiša nerobili rozdiel medzi "historickým Ježišom" na jednej strane a, na druhej strane "Kristom viery". Neskôr, na základe historicko-kritickej metódy, autori začali robiť rozdiel medzi "historickou postavou Ježiša" na jednej strane a, na druhej strane, "Krista viery", čiže vytvárali "portrét Krista" tak, ako ho vytvorila a chápala viera prvých kresťanov. Tak Ratzinger dospel k presvedčeniu, že ako dôsledok tohto rozlišovania vznikol dojem, že nevieme primerane rekonštruovať Ježiša ako historickú osobu, ale že to, čo dnes o Kristovi vieme, bolo prevažne vytvorené tým, čo si "predstavovali" o Ježišovi prví kresťania. Keďže nám uniká reálny historický základ o Ježišovi a ostáva najmä "Ježiš viery" dochádza ku kríze viery súčasných kresťanov.[2]

Ak chceme hlbšie pochopiť tento problém, na ktorý poukazuje Ratzingerova kniha Ježiš Nazaretský, musíme siahnuť aj po iných autoroch. Napríklad český filozof a teológ, ktorý po Druhom vatikánskom koncile vyučoval fundamentálnu teológiu na Pápežskej lateránskej univerzite Ríme Vladimír Boublik publikoval v roku 1970 knihu pod názvom Setkání s Ježišem.[3] Tento autor primerane vysvetľuje náš problém, keď píše o "demytologizácií evanjelií" v tom zmysle, že evanjelia treba "očistiť od mýtov". Tento postoj nie je nový a poukazuje na úsilie kresťanov "včleniť kresťanskú náuku" do myslenia sveta: tak sa usiluje apoštol Pavol prispôsobiť kresťanstvo gréckemu mysleniu, čiže gréckej filozofii; sv. Augustín sa pokúsil začleniť kresťanstvo do rímskej kultúry a spoločnosti a tak sa to robí až dodnes a nielen v oblasti kresťanskej náuky o Kristovi, ale aj v iných teologických oblastiach.[4] Tento postup, ktorý by sme pokojne mohli nazvať "inkulturácia viery", čiže vsadenie kresťanskej viery do konkrétnej kultúry nie je úplne neprávny. To sa vždy deje. Vráťme sa opäť k otázke: v čom je teda problém? Prečo táto kniha vznikla?

No, zásadnou je otázka: je možné oddeliť v evanjeliách to, čo Ježiš na tejto zemi (v dejinách) skutočne zažil a povedal, od toho, ako Ježiša interpretovali jeho nasledovníci, čiže prví kresťania, resp. ako Ježiša chápali vo svetle viery? Ak sa o to pokúsime a začneme škrtať vety, ktoré prisúdime kresťanom a nie Kristovi, neostane nám napokon z evanjelií, resp. z Biblie, iba samotný obal, lebo vnútorné stránky všetky vytrháme? Vladimír Boublík napríklad tvrdí, že niektorí autori sa o "demytologizáciu Krista" pokúsili a vyústilo to do "teológie smrti Boha", resp. "kresťanského ateizmu", že človek sa upne iba na veci tejto zeme a stratí zmysel pre nadprirodzené otázky neba. Iste, kresťanskému ateizmu výrazne napomáha "sekularizmus": zaujímam sa o tento svet a o nebo sa nezaujímam. Ale ako má cirkev viesť "dialóg/rozhovor so svetom", ak svet o nadprirodzené hodnoty nejaví záujem? Alebo čo máme urobiť, aby sa svet začal o veci Božieho kráľovstvá vôbec zaujímať?

Vráťme sa ku knihe Ježiš Nazaretský. Joseph Ratzinger sa touto knihou znova pokúsil o to, že "Kristus viery" má reálny základ v "historickom Ježišovi", v historickej realite jeho ľudskej existencie: Boh sa stal človekom a prebýval medzi nami. A toto prepojenie Joseph Ratzinger vykonal prostredníctvom výkladu života Krista jednak historicko-kritickou metódou" a jej spojením s "kánonickou exegézou", ktorej zámerom je "čítať jednotlivé biblické texty s kontexte celej Biblie, čím sa aj jednotlivé texty dostávajú do nového svetla"[5] Výhodou tejto metódy interpretácie podľa Ratzingera spočíva v tom, že chápe "biblický text o Kristovi" v konkrétnom historickom výklade (kedy bol text napísaný), ale zároveň ten istý biblický text chápe aj vo "vnútornej hodnote slova", ktoré sa vyvíja a dozrieva v procese dejín viery a otvára jej význam pre nové a nadprirodzené dimenzie a robí texty "hodnými našej viery" (viero-hodnými).[6]

Páči sa mi aj prosba, ktorú Ratzinger vyslovuje v závere predslovu knihy (str. 14): "Táto kniha nie je aktom učiteľského úradu, ale iba vyjadrením môjho osobného hľadania Pánovej tváre (Ž 27,8). Preto mi môže každý slobodne oponovať. Čitateľov prosím len o tú dávku sympatie, bez ktorej niet nijakého porozumenia". Skrátka, kde niet sympatie, tam niet porozumenia. Preto v každej dobe a každom čase sa cirkev musí usilovať byť ľuďom sympatickou, aby vôbec mohla mať porozumenie so svetom. Ale na druhej strane, nesmie byť sympatickou za každú cenu, čiže aj za cenu straty odovzdávania tohto posolstva, ktoré cirkvi zveril Kristus a to je posolstvo "večného života a spásy".

A v akom zmysle do tohto rámca zapadá udalosť Ježišovho zmŕtvychvstania? Tak, že Ratzinger vykladá aj texty o Ježišovom zmŕtvychvstaní "historickou metódou", ale zároveň aj "kánonickou exegézou", čiže aj výkladom iných biblických textov a aj tým, ako sa chápalo Ježišovo zmŕtvychvstanie v dejinách vývoja viery a vývoja tohto slova.

· ZMŔTVYCHVSTANIE PODĽA VLADIMÍRA BOUBLÍKA

Vladimír Boublík sa venuje téme Ježišovho zmŕtvychvstania dostatočne podrobne. [7] Na tomto mieste zhrniem jeho tvrdenia v jednotlivých bodoch.

Historické podklady

Najlepšie by bolo, keby niekto bol prítomný pri momente, kedy Ježiš vstal z mŕtvych a vedeli by sme – zo svedectva nejakého človeka – presne popísať, čo vlastne vzkriesenie vôbec je. Žiaľ, nikto napríklad z apoštolov, pri Ježišovom zmŕtvychvstaní nebol, aby nám ho popísal. Samotný výraz "vzkriesenie" (grécky: anastasis) je slovo, ktoré sa dodnes používa, ale nevystihuje rozdiel medzi "zmŕtvychvstaním Ježiša" a, na druhej strane, "oživením človeka". Totiž, vysvetľuje Boublik, pod "oživením človeka" sa chápe návrat človeka do našich ľudských dejín, ale Ježiš sa svojim zmŕtvychvstaním do našich ľudských dejín nevrátil, ale žije novým večným životom.[8] Preto Boblik tvrdí, že "posolstvo Ježišovho zmŕtvychvstania skôr poukazuje na tzv. historické podklady viery vo vzkriesenie".[9] K tým historickým podkladom zaraďuje prázdny Ježišov hrob a viditeľnú prítomnosť vzkrieseného Ježiša v dejinách.

Prázdny Ježišov hrob, podľa niektorých autorov, patrí do oblasti dejín. V najstarších prameňoch o Ježišovom zmŕtvychvstaní sa hovorí iba o pochovaní Ježiša, resp. uložení jeho tela do hrobu (1 Kor 15,3) alebo o hrobe, v ktorom Ježiš nepodľahol rozkladu.[10]

Ježišove zjavenia po jeho smrti na kríži a zmŕtvychvstaní. Nie je potrebné na tomto mieste podať úplný zoznam ľudí, ktorým sa Ježiš ukázal po svojom zmŕtvychvstaní. Dôležité však je, že to nebola nejaká psychologická fikcia týchto ľudí a potom, že to bolo to isté Ježišovo telo s ranami po ukrižovaní.[11]

K Boublikovi by som ešte uviedol nasledovné jeho tvrdenia, ktoré sa mi páčia: "Človek sa dnes nemôže stretnúť s Ježišom tak, ako kedysi apoštoli viditeľne a v dejinách. Dnes to závisí na jeho učeníkoch, či posolstvo Ježišovho zmŕtvychvstania sa bude považovať za mýtus a ilúziu alebo ako cesta k skutočnej budúcnosti".[12] Môžeme sa s ním stretnúť v jeho slovách, činoch a výzvach.[13]

· ZMŔTVYCHVSTANIE PODĽA JOSEPHA RATZINGERA

3.1.Dôležitosť Ježišovho zmŕtvychvstania

Joseph Ratzinger pojednáva v knihe Ježiš Nazaretský o Ježišovom zmŕtvychvstaní na stranách 571-597 (26 strán). Hneď v prvom bode deviatej kapitoly si položil otázku: (1) O čo ide v Ježišovom vzkriesení? A odpoveď začal formulovať tak, ako ju naformuloval už apoštol Pavol: "Ak Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera. A potom sa zistí, že sme falošnými Božími svedkami, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil..." (1 Kor 15,14-15). A následne Ratzinger dodal: "Vzkriesenie je základom celého kresťanstva. Kresťanská viera stojí a padá s pravdou svedectva, že Kristus vstal z mŕtvych." (tamtiež, s. 571). Ratzinger tu vyjadril pravdu "natvrdo", aký význam a dôležitosť má viera v Kristovo zmŕtvychvstanie pre kresťanstvo a kresťanov. To je prvá téza.

3.2.Čo je to zmŕtvychvstanie? V čom spočíva?

Potom si položil druhú otázku, ktorú nájdeme na strane 572: "Čo to je zmŕtvychvstanie"? A uvádza príklad apoštolov Petra, Jakuba a Jána, ktorí sa zaoberali Ježišovými slovami o tom, že "Syn človeka vstane z mŕtvych" a navzájom sa vypytovali "čo znamená vstať z mŕtvych" (Mk 9,9-10). A formuluje nasledovné tvrdenia:

-Ježišovo zmŕtvychvstanie nie je "zázrakom oživenia mŕtveho človeka" tak, ako to bolo v prípade Lazára (Jn 11,1-44), naimskeho mládenca (Lk 7,11-17) a Jairovej dcéry (Mk 5,22-24). Nie je návratom človeka späť do "ľudských dejín". Prečo? Lebo v konečnom dôsledku by sa nás to netýkalo. Lebo v takomto prípade Kristovo zmŕtvychvstanie by nemalo univerzálnu platnosť, čiže nevzťahovalo by sa to aj na nás (sic!)

-Ježišovo zmŕtvychvstanie je – podľa Ratzingera – "počiatkom nového typu života, ktorý už nepodlieha rodeniu na umieraniu", je to "nový typ budúcnosti", resp. nový život. Ježišovo zmŕtvychvstanie nazýva "mutačným skokom" (str. 573): Preto apoštol Pavol spája Ježišovo vzkriesenie s naším vzkriesením: "Ak mŕtvi nevstávajú, nevstal ani Kristus, prvotina zosnulých" (1 Kor 15,16.20). To znamená, že Ježišovo zmŕtvychvstanie má univerzálny charakter, dotýka sa aj nás. Ak by sa to nás netýkalo, nezaujímalo by nás, či Kristus vstal alebo nie.[14] To znamená, že Ježišovo zmŕtvychvstanie je jedinečnou udalosťou s dopadom na všetkých ľudí a táto udalosť nemá nijaký precedens a nedá sa s ničím a nikým porovnať. Ratzinger, na jednej strane, o tejto "bezprecedentnej udalosti" Ježišovho zmŕtvychvstania hovorí, že "je to nová skutočnosť, ktorá nám oznamuje, že je to skutočnosť, ktorá má o dimenziu viac, než sme dovtedy vedeli. A táto skutočnosť urobila na svedkov Kristovho zmŕtvychvstania taký dojem a dodala toľko odvahy, že predstúpili pred svet, aby svedčili: Kristus naozaj vstal z mŕtvych! (str. 575-576. A, na druhej strane, si kladie aj závažné otázky: "Protirečí to vede? Môže existovať len to, čo vždy existovalo? Nemôže existovať nič nečakané, nepredstaviteľné, nové? Ak existuje Boh, nemôže stvoriť aj novú dimenziu ľudského bytia a skutočnosti vôbec? Nečaká azda stvorenie na tento posledný a najvyšší "mutačný skok"? Nečaká na zjednotenie konečného s nekonečným, na zjednotenie človeka a Boha, na prekonanie smrti?" (str. 575).

-Tu azda bude vhodné na chvíľu opustiť Ratzingerovu knihu Ježiš Nazaretský a upriamiť svoju pozornosť na texty liturgických obradov veľkonočnej vigílie, pri ktorých Boží ľud slávi "Ježišovo zmŕtvychvstanie" liturgickým vyjadrením. Sledujeme zásadu, ktorá znie: "Čo cirkev verí, to sa modlí". Robíme to so zámerom a s otázkou, ako sa vyjadrujú liturgické texty o Ježišovom zmŕtvychvstaní? Obrady veľkonočnej vigílie majú nasledovné časti: I. Obrad svetla, II. Liturgia slova, III. Liturgia krstu, IV. Liturgia Eucharistie.[15] Nechcem príliš vstupovať do podrobnosti tejto liturgie, iba niekoľko poznámok, ktoré nám približujú "podstatu" Ježišovho zmŕtvychvstania a pomáhajú nám v odpovedi na otázku: čo je to vstať z mŕtvych? Kňaz požehná oheň (=svetlo). Svetlo je symbolom Krista. Lenže svetlo má význam a zmysel iba v konfrontácii s tmou. Pre človeka je tou tmou smrť. Proti tme "noci" je svetlo sviece slabé, ale predsa je mocnejšie ako tma. V bohoslužbe slova po prvom čítaní, ktoré je z Knihy Genezis o stvorení sveta, nasleduje modlitba kňaza, pritom na výber sú dve verzie. V prvej verzii sa kňaz modlí a hovorí, že "dielo stvorenia bolo vznešené, ale vznešenejšie bolo dielo vykúpenia, čiže smrti a zmŕtvychvstania" (Rímsky misál, str. 211). V druhej verzii modlitby sa kňaz modlí: "Bože, obdivuhodne si stvoril človeka a ešte obdivuhodnejšie si ho vykúpil" (RM, str. 212). Zdá sa, že tu už môžeme porovnávať: stvorenie-vykúpenie. To prvé bolo vznešené, ale to druhé vznešenejšie; to prvé bolo obdivuhodné, ale to druhé obdivuhodnejšie. A môžeme to konfrontovať aj otázkou, ktorú v knihe Ježiš Nazaretský nastolil Ratzinger, keď povedal: "Ak existuje Boh, nemôže stvoriť aj novu dimenziu ľudského bytia?" (str. 575). A tak sa opýtajme priamo: nie je zmŕtvychvstanie vlastne stvorením? Ak stvorenie (lat. creatio) je "vytvorenie niekoho z ničoho", vykúpenie by nemohlo byť "stvorenie toho istého", čiže s tým istým telom, znakmi? Spĺňalo by to spomínané liturgické vyjadrenia, že vykúpenie je vznešenejšie, obdivuhodnejšie, než stvorenie? Vzkriesenie tela v takomto zmysle by bolo "novým kreovaním človeka", ktorý je ten istý, s tým istým telom, s ktorým žil na tejto zemi. Nie práve preto apoštol Pavol nazýva Krista "novým Adamom"? V Adamovi, ktorý zhrešil, všetci umierame. Ale v Kristovi, ktorý vstal z mŕtvych, vstávame k novému životu (Rimanom 5).[16]

-O spôsobe vzkriesenia píše apoštol Pavol takto: "Ako vstanú mŕtvi? V akom tele prídu? (...) Ak jestvuje živočíšne telo, jestvuje aj duchovné (...) Prvý človek (Adam) bol vzatý zo zeme, je pozemský, druhý (Adam-Ježiš) prichádza z neba. (...) Ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť obraz nebeského. Telo a krv nemôžu zdediť Božie kráľovstvo... Áno, poviem vám tajomstvo: všetci nezomrieme, ale všetci budeme premenení, mŕtvi vstanú neporušiteľní a my budeme premenení. Veď toto porušiteľné telo si musí obliecť neporušiteľnosť" (1 Kor 15,35-53). Tu apoštol hovorí o "duchovnom tele" (1 Kor 15,44), čo je pre nás ťažko pochopiteľné, lebo si myslíme, že duchovné je protikladom hmotného, telesného.

3.3.Tradícia vyznaní a tradícia rozprávaní

Tak ako je dôležité, aby sme aspoň tušili, čo je to zmŕtvychvstanie, nemenej dôležitá je otázka "svedectiev o vzkriesení z mŕtvych". Ratzinger rozlišuje dva typy: tradícia vyznaní a tradícia rozprávaní (str. 576).

• Tradícia vyznaní

Vyznania (tradícia vyznaní) sú "krátke formuly", ktoré sa usilujú vyjadriť podstatu/jadro toho, čo sa stalo (str. 576). Ratzinger uvádza viaceré príklady takýchto vyznaní, ale sústreďuje sa na vyznanie, ktoré sa nachádza v Prvom liste Korinťanom:

"Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný. Tretieho dňa bol vzkriesený podľa Písem a zjavil sa Kéfasovi a potom Dvanástim. Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz. Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom. Ako poslednému zo všetkých ako nedôchodčaťu sa zjavil aj mne". (1 Kor 15,3-8).

-Ježišova smrť: za naše hriechy a podľa Písem, čo to znamená? Ježišovi možno porozumieť iba vo svetle Písem (Biblie starého zákona). Jeho smrť bola podľa Písem, bola v Božom pláne, vymyká sa z chápania, že je následkom trúfalej ambície človeka chcieť byť ako Boh, ale je to "zástupná smrť" (za druhých, za naše hriechy). Dôrazne tu zaznieva – čo je veľmi sympatické – dôležitosť Písem! A jeho smrť je službou. (str. 579-580).

-Bol pochovaný (prázdny hrob). Aj keď to nie je priamy dôkaz Ježišovho zmŕtvychvstania, pre apoštolov a svedkov je to dôležitý signál. Tak kde je, keď ho v hrobe niet? (str. 580-583).

Tretí deň. "Keď si uvedomíme, akú nesmiernu závažnosť mala sobota v starozákonnej tradícii vďaka súvislosti so správou o stvorení a s Desatorom, bude nám zrejme, že k zrieknutiu sa soboty a jej nahradeniu prvým dňom týždňa (nedeľou) mohla viesť iba prevratná udalosť" (str. 584). U sv. Ignáca Antiochijského je nedeľa dosvedčená už okolo roku 100 po Kristu (str. 584).

Menoslov svedkov (str. 584-585). Petrovo vyznanie pri Cézarei Filipovej sa správa o zmŕtvychvstaní mení na ekleziológiu: stretnutie sa so zmŕtvychvstalým Pánom je poslaním a udáva formu rodiacej sa Cirkvi (str. 585).[17]

• Tradícia rozprávaní

Rozprávania o zmŕtvychvstaní Ježiša sa delia na zjavenia v Jeruzaleme a v Galiley a vznikli z túžby poznať podrobnosti. Preto sa rozprávania rôznia (Matúš, Marek, Lukáš, Ján). (str. 585-587).

Sv. Pavlovi Ratzinger venuje osobitné riadky. V Skutkoch apoštolov poznáme tri správy. Prvé dve správy sa sústreďujú na jeho obrátenie pred Damaskom, v tretej správe dostáva Pavol aj poslanie za apoštola (Sk 26,16-18). Ježišove zjavenia v evanjeliách (str. 589-594).

ZÁVER

Na záver aspoň krátke zhrnutie. Nemožno popierať, že Kristovo zmŕtvychvstanie nepresahuje naše chápanie. Áno, presahuje naše chápanie. Napriek všetkému nášmu poznaniu, ostáva pre nás tajomstvom.

Zároveň treba priznať, že naše uvažovanie nad biblickými textami a výkladom Ježišovho zmŕtvychvstania nám pomáha "tušiť", o čom to zmŕtvychvstanie Ježiša, ale aj naše vzkriesenie vlastne je. Nie je to mlátenie prázdnej slamy, ale úprimné úsilie uvažovať o Božích veciach, aj keď nás presahujú. A tak je to dobré a správne.

Zaujímavý je fakt, aké slová a termíny používajú jednotliví autori i liturgické texty, aby vyjadrili to, o čo vlastne ide pri vzkriesení. Napr. vykúpenie je akoby nové stvorenie (modlitba po čítaní o stvorení na veľkonočnú vigíliu), premenenie (apoštol Pavol, čo nám pripomína pojem "transubstanciácia" pri Eucharistii). Nie je to len zázrak "návratu-oživenia mŕtvoly a jej vrátenie do dejín a v tomto Ježišove zmŕtvychvstanie je jedinečnou a bezprecedentnou udalosťou. Je počiatkom "nového života" mimo priestoru a času. Práve preto je uvažovanie o zmŕtvychvstaní fascinujúcim uvažovaním. Aj preto, že sa nás to hlboko dotýka, lebo je to aj naša budúcnosť v Ježišovi Kristovi.

Použitá literatúra

Rímsky misál, slovenské vydanie, Trnava: SSV 2022.

Missale romanum. Editio typica, Romae 1970.

Ratzinger, Joseph/Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský, Trnava: Dobrá kniha 2022.

Koch, Kurt, Konfrontace nebo dialóg, Praha: Vyšehrad, 2000.

Boublík, Vladimír, Setkání s Ježíšem, Rím: Křesťanská akademie, 1970.

Sväté písmo, Jeruzalemská biblia, Trnava: Dobrá kniha, 2016.

Juhás, Vladimír, Cirkev v medzičase, Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2011.

[1] RATZINGER/BENEDIKT XVI., Ježiš Nazaretský, Trnava: Dobrá kniha, 2022. Téma Ježišovho zmŕtvychvstania sa nachádza na str. 571-599.

[2] Tamtiež, s. 5-6.

[3] BOUBLÍK, Vladimír, Setkání s Ježíšem, Řím: Křesťanská akademie, 1970.

[4] Napríklad v oblasti ekleziológie sa o to pokúsil Vladimír Juhás knihou Cirkev v medzičase. Ekleziologická štúdia jazykom piatich teológov, Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2011. Piati teológovia sú: Leonardo Boff (Brazília), Hans Kung (Švajčiarsko) a traja Nemci: Medard Kehl, jezuita, Jurgen Werbick a protestant Jurgen Moltmann. Vladimír Juhás (1974) ukončil základnú teológiu v Spišskej Kapitule, kde bol mojim študentom, v roku 1998, doktorát má t rímskej Gregoriány (2008) a je redaktorom časopisu Verba Theologica (TF KU – Košice).

[5] Ježiš Nazaretský, s. 10.

[6] Tamtiež, s. 12-13.

[7] BOUBLÍK, Vladimír, Setkání s Ježíšem, Řím: Křesťanská akademie, 1970, str. 303-350.

[8] Tamtiež, s. 304-305.

[9] Taktiež, s. 305.

[10] Tamtiež, s. 319-323 (píše o prázdnom hrobe)

[11] Tamtiež, s. 324-332 (tam píše o Ježišových zjaveniach).

[12] Tamtiež, s. 336.

[13] Tamtiež, s. 341.

[14] V súvislosti s tvrdením, že sa nás Ježišovo zmŕtvychvstanie musí nejako dotýkať, inak by sme sa o to nezaujímali. Ak by sa to nás nedotýkalo, nemalo by to zmysel sa touto otázkou zaoberať. K tomu dve tvrdenia: (1) Francúzsky pilot a spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry píše: "Ak chceš postaviť loď, nezvolávaj ľudí, aby ti zaobstarali drevo, pripravili nástroje, ani nerozdávaj úlohy a prácu, ale prebúdzaj v nich túžbu po šírom a nekonečnom mori". A švajčiarsky kardinál Kurt Koch toto aplikuje na kresťanstvo: "Ak prenesieme túto múdrosť na kresťanskú vieru a jej posolstvo, ktorá aj dnes je potrebná a aktuálna, musíme ju preformulovať takto: "Je omnoho dôležitejšie dnes prebúdzať v ľuďoch túžbu po širokom mori večného života, než im organizovať prítomný život" – KOCH, Kurt, Utěšování věčnosti anebo její potlačování? Teologický hlas do dnešného mlčania o večnom živote, In: IDEM, Konfrontace nebo dialóg? Pálčivé otázky dneška a křesťanská víra, Praha: Vyšehrad, 2000, s. 94.

A ešte jedno tvrdenie kardinála Kurta Kocha. Píše, ako španielsky filozof na počiatku minulého storočia Miguel de Unamuno vo svojej knihe "Del sentimiento tragico de la vida" [Tragický pocit života], sa rozprával s nejakým vidiečanom: "Hovoril som raz s nejakým vidiečanom a zmienil som sa mu o možnosti, že skutočne je to Boh, ktorý riadi nebo i zem... avšak toto ešte nemusí znamenať, že ľudská duša je nesmrteľná. A on mi na to povedal: "Načo by nám bol taký Boh"? – Taktiež, s. 98.

[15] Rímsky misál, 193-225.

[16] "Ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci budú oživení v Kristovi" (1 Kor 15,22).

[17] Neplánujeme vstupovať podrobnejšie do problematiky svedectiev Ježišovho zmŕtvychvstania.