RADOSŤ Z BOHA
List obyvateľom Dlhej nad Oravou k pôstnemu
obdobiu
Vážení a milí Dlhania, bratia a sestry v Ježišovi Kristovi. Veľmi záleží na tom, ako prežívame svoj život, ale aj ako prežívame svoju vieru, svoje kresťanstvo. Som presvedčený, že ho máme prežívať radostne, s dobrým pocitom, s pocitom spolupatričnosti, solidarity a vzájomnej pomoci.
Pápež František napísal svoje prvé apoštolské povzbudenie (24.11.2013), ktoré nazval Evangelii gaudium [Radosť z Evanjelia](www.kbs.sk/dokumenty). Farár v Lechoviciach na Morave Marek Vácha, ktorý je zároveň učiteľom etiky na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, napísal knihu Radosť z Boha. Příručka pro birmovance, jak přežít v drsném světe (Brno: Cesta 2018). Takto nás učí prežívať vieru a kresťanstvo náš pán biskup František Trstenský: s úsmevom a radostne. V duchu radosti z viery a nádeje večnej spásy sa Vás usilujem viesť aj ja.
Nie som naivný, život nie je iba o radosti. Je v živote aj veľa bolesti, smútku, ťažkostí. Ale predsa tieto pocity nemôžu byť dominantné. Dominantná má byť radosť z toho, že nás Pán Ježiš vykúpil a dáva nám nádej večného života v nebi. Preto sa radosti pri prežívaní svojho pozemského života netreba brániť. Pripomeniem vám slová jedného priateľa katolíka zo Spiša, ktorý popísal situáciu vo svojej farnosti asi takto: "Keď idem u nás do kostola na nedeľnú svätú omšu vidím veriacich ako idú na svätú omšu až ohnutí celotýždennou prácou a námahou dúfajúc, že v kostole pookrejú a naberú silu do nasledujúceho týždňa. Lenže náš pán farár je pesimista. Sťažuje sa, že je v kostole málo veriacich, že sa porušujú Božie a cirkevné prikázania, že aj katolíci chodia v nedeľu nakupovať do hypermarketov, že nezachovávajú nedeľu ako sviatočný deň, atď. A veriaci odchádzajú z kostola ešte viac ubití, ako do kostola prišli, lebo ich v kostole privalilo aj bedákanie a hromženie pána farára." Tak sa to nerobí. Z kostola máme odchádzať povzbudení a s nádejou, posilnení z toho, že naša viera, vrátane účasti na sv. omši, nie je nám bremenom, ale radostnou nádejou.
Zároveň Vás všetkých chcem poprosiť, aby ste sa aj Vy stali poslami a nositeľmi posolstva radosti a nádeje pre iných. Nedovoľme, aby sme strpčovali život sebe aj iným, ale aby sme sa navzájom povzbudzovali, pomáhali si, uľahčovali si život nakoľko nám je to len možné. A verím, že je to – s Božou pomocou – naozaj možné. Že môžeme prinášať nádej a povzbudenie sebe i iným.
Na záver tohto môjho krátkeho listu si požičiam slová spomínaného Marka Váchu, ktorý povedal slová, nad ktorými – to Vás všetkých pozývam - sa zamyslieť, lebo sú veľmi rozumné a múdre:
"Len ten národ je zdravý, ktorý sa dokáže postarať o svojich chorých. Len ten národ je mladý, ktorý sa dokáže postarať o svojich starých. Len ten národ je úspešný, ktorý sa dokáže postarať o svojich neúspešných."
Ďakujem všetkým, ktorí si moje slová prečítali a zamysleli ste sa nad nimi. A dovoľte mi, aby som vám všetkým zaželal radostné a nádejné prežívanie pôstnej doby, ktorú začneme popolcovou stredou 14. februára 2024. Nech nás zdobí nie zamračená tvár, ale upravenosť, slušnosť a nádej zo "skvelej" budúcnosti. Ani "popol na našej hlave a čele" nech neodstráni úsmev z našej tváre, ani prajnú a dobro konajúcu lásku z nášho srdca. Lebo náš úsmev a radosť má prameň v Bohu a nádeji, ktorú nám dáva Pán Boh.
S úctivým pozdravom
Mons. Ján Duda, farár v Dlhej nad Oravou