Špecifickosť Biskupskej synody 2021–2023
Ján Duda
Prednáška bola uverejnená v " Revue církevního práva 86 1/22
Pápež František ohlásil na roky 2021–2023 Biskupskú synodu na tému synodality katolíckej cirkvi. Špecifickosť tejto Biskupskej synody spočíva v tom, že sa zasadania majú konať najprv na národnej úrovni (október 2021 až august 2022), potom bude diskusia pokračovať na kontinentálnej úrovni (október 2022 až marec 2023) a napokon sa v Ríme (október 2023) stretnú synodálni otcovia.1
Synodálnu cestu otvoril pápež František sv. omšou v bazilike sv. Petra v Ríme a vo svojej homílii zdôraznil tri slovesá: stretnúť sa, počúvať, rozlišovať. Hneď na úvod si pápež položil otázku: "dnes, keď otvárame túto synodu, začíname sa pýtať všetci – pápež, biskupi, kňazi, rehoľníci, rehoľníčky, bratia a sestry laici – my ako kresťanské spoločenstvo,stelesňujeme štýl Boha, ktorý kráča dejinami a zdieľa ľudské udalosti? Sme pripravení na dobrodružstvo cesty, alebo sa zo strachu z nepoznaného radšej utiekame k výhovorkám typu ,to netrebaʻ alebo ,vždy sa to robilo taktoʻ? Konať synodu znamená kráčať tou istou cestou, kráčať spolu. Pozrime sa na Ježiša, ktorý sa na ceste stretáva najprv s bohatým mužom, potom počúva jeho otázky a napokon mu pomáha rozlišovať čo robiť, aby dosiahol večný život. Stretnúť sa, počúvať, rozlišovať – tri slovesá synody, nad ktorými by som sa chcel pozastaviť."2
Tento štýl rokovania Biskupskej synody vyvoláva rozpaky v tom, o čo tu vlastne ide. Napríklad pražský arcibiskup metropolita kardinál Dominik Duka to považuje za prípravu na koncil,3 arcibiskup New Yorku (USA) kardinál Timothy Dolan neskrýva, "že celkom nevie, čo je synodalita, o ktorej Svätý Otec často hovorí, ale možno sám pápež František zadal túto úlohu celej cirkvi, aby bolo jasnejšie, čím by mala byť."4 Sme teda iba na začiatku cesty. Načrtnutý spôsob zapojenia veriacich do rokovania biskupskej synody sa považuje za určité nóvum. Preto sme sa na nový spôsob pozreli z viacerých uhlov pohľadu: (1) Je to akcent na nadprirodzený cit veriacich pre vieru? (2) Je synodalita podstatnou vlastnosťou cirkvi? (3) Ako je chápaná synodalita vo východných katolíckych cirkvách? (4) Ako chápu synodalitu biskupi, ktorí nesú zodpovednosť za jej realizáciu? (5) Ako synodalitu chápu iní autori: teológovia a kánonisti? Tieto úvahy si nekladú za cieľ vyriešiť otázky, ktoré s novým rokovaním Biskupskej synody súvisia, a už vôbec nie predpovedať, ako toto rokovanie dopadne. Je to však téma, ktorú považujeme v novodobej cirkevnoprávnej histórii prinajmenšom za zaujímavú, ktorou sa treba zaoberať.
1. Synodalita cirkvi ako nadprirodzený cit veriacich pre vieru
Prípravný dokument, vydaný Generálnym sekretariátom Biskupskej synody v Ríme, sa odvoláva na teologický princíp, uvedený v koncilovej konštitúcii Lumen gentium, že pokrstení veriaci (pápež, biskupi, kňazi, laici) ako celok sa nemôžu mýliť vo viere, lebo sú pomazaní Duchom Svätým; tento nadprirodzený cit pre vieru (sensus fidei) sa prejavuje, keď všetci, od biskupov po posledného laika, vydávajú svoj súhlas v oblasti viery a mravov.5 Ide o tézu, ktorá má biblický základ (1J 2,20) a je rozvinutá aj v patristickej literatúre, najmä u sv. Augustína. 6 Teológ Gérard Philips cituje sv. Róberta Belarmína, ktorý tvrdí, že "keď hovoríme, že cirkev sa nemôže mýliť, máme na mysli tak veriacich ako celok, ako aj biskupov ako celok."7 Nemecký teológ Otto Hermann Pesch vysvetľuje cit veriacich pre vieru ako locus theologicus (teologický priestor), čo je "(teologickým) miestom pre zistenie, čo je, alebo nie je pravdou viery".8 Ten istý teológ pripomenul, že tento teologický princíp použil pápež Pius XII. pred vyhlásením Nanebovzatia P. Márie za článok viery. Avšak spôsob, ktorým to prebiehalo, boli odpovede na otázky, vyžiadané pápežom od miestnych biskupov, ktorí mu referovali o viere veriacich ich miestnych cirkví v predložených otázkach.9 A nebola o tom široká a už určite nie verejná diskusia. Avšak na báze tohto princípu je možné predstaviť si zapojenie všetkých veriacich (alebo aspoň tých, ktorí majú záujem) do diskusie o predložených otázkach.
2. Synodalita: podstatná vlastnosť cirkvi?
Témou Prvého vatikánskeho koncilu (1869–1870) bol pápežský primát. Zásadnou témou Druhého vatikánskeho koncilu (1962–1965) bola biskupská kolegialita. Preto sa publikovali knihy a vedecké články na tému vzťahu pápežského primátu a biskupskej kolegiality.10 Keď v piatok 22. 10. 2021 prišla na Pápežskú univerzitu sv. Tomáša Akvinského v Ríme hovoriť podsekretárka Generálneho sekretariátu Biskupskej synody Sr. Nathalie Becquartová, hovorila už na tému: Primát, kolegialita a synodalita. Zdá sa, že doteraz existovala vo vnútri cirkvi otvorená alebo skrytá nespokojnosť s právnym inštitútom Biskupskej synody tak, ako bola právne nastavená Štatútom Biskupskej synody od čias svojho ustanovenia pápežom Pavlom VI. v roku 1965, čo sa prejavovalo v niektorých vedeckých článkoch.11 Aj pápež František považuje synodalitu za podstatnú známku cirkvi: "Synodalita značí samotnú povahu cirkvi, jej podobu, jej štýl, jej misiu". Synodu ako "spoločné kráčanie" prirovnáva ku knihe Skutky apoštolov, kde sa píše o viere prvotnej cirkvi: ako apoštoli a ich spolupracovníci kráčali dejinami (Grécko, Rím,Malá Ázia, atď.), Božie slovo kráčalo s nimi. Všetci pokrstení sú protagonistami,nie komparzistami.12 Mons. Piero Coda, generálny sekretár Medzinárodnej teologickej komisie, zriadenej pri Kongregácii pre náuku viery, pápežove slová vysvetľuje zásadne: "Ak pápež hovorí, že je to požiadavka viery, nie štýlu, tým chce zdôrazniť, že účasť na synode nie je iba nepovinným doplnkom, ale ide o otázku identity na základe nášho krstu". Priznáva, že až po Druhý vatikánsky koncil (1962–1965) prevládala z dôvodu historického rastu a dozrievania pyramidálna vízia cirkvi sústredená na hierarchiu. Preto Coda chápe Biskupskú synodu o synodálnosti cirkvi za "najdôležitejšiu, najstrategickejšiu udalosť od čias Druhého vatikánskeho koncilu."13 Ak sa bezprostredne po Druhom vatikánskom koncile, a zvlášť po vydaní Kódexu kánonického práva z roku 1983, hovorilo o spoluzodpovednosti veriacich pri verejnej cirkevnej správe a riadení (v súlade s normami kánonického práva), akoby sa spomínaná "spoluzodpovednosť" posúvala smerom k synodalite ako podstatnej vlastnosti katolíckej cirkvi.
3. Synodalita vo východných katolíckych cirkvách
Kódex kánonov východných cirkví z roku 1990 pojednáva o Synode biskupov patriarchálnej cirkvi v IV. titule (Patriarchálne cirkvi), III. kapitole (Synoda biskupov patriarchálnej cirkvi), kánony 102 až 113. Téma Synody biskupov patriarchálnej cirkvi je lokalizovaná v Kódexe kánonov východných cirkví hneď po patriarchovi a pred Patriarchálnou kúriou. Členmi Synody biskupov patriarchálnej cirkvi sú všetci a len biskupi patriarchálnej cirkvi (kán. 102). Ta má exkluzívnu kompetenciu vydávať zákony pre celú patriarchálnu cirkev (kán. 110 § 1), je súdnym tribunálom (kán. 1062), volí patriarchu a biskupov (kán. 110 § 3) a hoci v princípe nemá administratívnu právomoc, môžu existovať výnimky alebo niektoré administratívne úkony môžu vyžadovať jej súhlas (kán. 110 § 4). Cyril Vasiľ píše, že "keď chceme hovoriť o takom chúlostivom a dôležitom argumente ako je aplikácia princípu synodality v patriarchálnych cirkvách vo svetle dnešného Kódexu kánonov východných cirkví, je potrebné mať na pamäti práve túto, na prvý pohľad samozrejmú skutočnosť: harmonizáciu princípu synodality s úlohou a postavením patriarchu, ktorý je otcom a hlavou (lat. pater et caput) cirkvi, na čele ktorej stojí."14 Od Synody biskupov patriarchálnej cirkvi treba odlišovať Stálu synodu biskupov patriarchálnej kúrie (kán. 114) a od Patriarchálneho zhromaždenia, ktoré je poradným orgánom patriarchu a Synody biskupov patriarchálnej cirkvi (kán. 140).15 Disciplinárne zákony vydané Synodou biskupov pre patriarchálnu cirkev platia len pre územie patriarchálnej cirkvi, ale nie pre eparchie, ktoré sa nachádzajú mimo tohto územia, hoci sú kánonicky pričlenené do patriarchálnej cirkvi vlastného rítu. Z tohto princípu existujú dve výnimky: platia vtedy, ak ich schváli Apoštolská stolica alebo eparchiálny biskup územia, ktoré spravuje.16
4. Pastierske listy niektorých biskupov
Dňa 17. 10. 2021 bolo otvorenie Biskupskej synody o synodalite na diecéznej úrovni. Viacerí biskupi to vyjadrili aj pastierskym listom, ktorým sa prihovorili veriacim svojej diecézy. Pražský arcibiskup metropolita kardinál Dominik Duka vydal pastiersky list, ktorý sa čítal vo farnostiach pražskej arcidiecézy v nedeľu 17. 10. 2021. Z jeho listu spomeniem tak Plenárny koncil Českej republiky, ako aj výrok, že Biskupská synoda 2021–2023 je určitá príprava na budúci koncil. Plenárny koncil Českej republiky bol – podľa kardinála – poznačený "neukončenou cestou svobody naší církve, což byly procesy nutné pro ekonomickou a finanční nezávislost církve v naší zemi. Tedy řada vizí závěrečného dokumentu byla pouze virtuální". Biskupskú synodu 2021–2023 chápe ako prípravu na budúci (ekumenický) koncil.17 Na pastierskom liste olomouckého arcibiskupa metropolitu sa mi páčilo viacero vecí. Arcibiskup Jan Graubner jasne pomenoval cieľ farskej a diecéznej synodálnej diskusie: oživenie viery v rodinách a farnostiach. A tiež jasne pomenoval aj metódu: diskusia začne v rámci farských rád a keď sa do diskusie zapoja ďalší veriaci, nech vzniknú skupinky diskutujúcich s počtom asi desiatich účastníkov. A výsledky diskusie poňal "hierarchicky": syntézu na úrovni farnosti spracuje farár, na úrovni diecézy biskup a na úrovni celej cirkvi pápež.18 Niektorí biskupi na Slovensku vydali vo svojich diecézach pastierske listy, avšak iba vyzvali k účasti na synodálnej rozprave s poznámkou, že veci sú v štádiu prípravy.
5. Vyjadrenia iných autorov
Najodvážnejšie vyjadrenie vyriekol na adresu Biskupskej synody 2021–2023 taliansky teológ a generálny sekretár Medzinárodnej teologickej komisie Piero Coda keď povedal, že: "Myslím si, a nechcem byť prehnaným entuziastom, že ide o najdôležitejšiu, najstrategickejšiu udalosť od Druhého vatikánskeho koncilu". Podľa neho koncil nás prinútil objaviť Cirkev takú, aká je. Dnes sme pripravení urobiť ďalší krok: uživotniť vo všetkých prejavoch spoločenstva a poslania Cirkvi účasť na Kristovom tajomstve". "Je to po prvý raz v dvetisícročnej cirkevnej histórii, keď sa do udalosti tohto druhu má zapojiť celý Boží ľud."19 Podľa slovenského jezuitu pátra Ladislava Csontosa je "synoda návratom k skorému kresťanstvu, lebo ukazuje, že aj laici sú plnohodnotnou súčasťou cirkvi."20 Odborný asistent fundamentálnej teológie Anton Ziolkovský priznáva, že súčasný pontifik dokáže prekvapiť. Konštatuje, že Ján Pavol II. a Benedikt XVI. sa viac zamerali na konsolidáciu cirkvi a pápež František stanovil Biskupskej synode nezvyčajnú procedúru. Podľa Ziolkovského je Synodalita cestou k spoločenstvu, ako nazval svoj príspevok o Biskupskej synode 2021–2023.21 Antonín Ignác Hrdina sa vyjadril k 15. výročiu od ukončenia Plenárneho snemu katolíckej cirkvi v Českej republike. Provinčné alebo plenárne koncily mali v cirkvi svoje miesto, ktoré im ostalo aj vtedy, keď sa konali ekumenické koncily. Ich cieľom bola najmä legislatívna činnosť. Od čias Tridentského koncilu provinčné a plenárne koncily upadali a rástol, najmä po Druhom vatikánskom koncile, význam biskupských konferencií. Konštatuje, že synodálny spôsob tlmočenia noriem partikulárneho práva kňazom a veriacim bol a je finančne i časovo náročným podujatím, s čím treba úplne súhlasiť. Ak možno hovoriť o úspechu Plenárneho snemu katolíckej cirkvi v Českej republike, tým úspechom bolo stretávanie sa a rokovanie v krúžkoch, ktoré prispeli k vytváraniu tvorivého prostredia.22 Stanovisko Antonína Ignáca Hrdinu spomínam aj preto, že finančná a časová náročnosť nového spôsobu rokovania Biskupskej synody sa pravdepodobne môže ukázať veľmi skoro ako naliehavá požiadavka a niektoré miestne cirkvi možno nebudú mať ani čas ani peniaze na synodálne stretnutia a diskusie. Stanislav Přibyl si vie predstaviť kombináciu hierarchického princípu s princípom spoluzodpovednosti Božieho ľudu pri správe cirkevných komunít, čo kvalitne zdokumentoval na fungovaní prvotnej cirkvi. Za predobraz a vzor synodality považuje apoštolský snem v Jeruzaleme, ktorý sa pravdepodobne konal okolo roku 50 po Kristovi. Čo Stanislav Přibyl správne zdôrazňuje, sú nielen koncilové výnosy a závery, ale aj ich recepcia zo strany členov cirkevného spoločenstva.23
Záver
K novému spôsobu Biskupskej synody nie sú jednotné postoje. Niektorí nový spôsob rokovania vítajú a oceňujú, iní zaujímajú skeptický postoj. Aj dôvody sú rôzne. Niektorí odmietajú vstup laikov do sféry riadenia cirkvi, či už úplne alebo čiastočne,24 lebo tento vstup považujú za vplyv demokratických prvkov dohierarchického riadenia cirkvi, resp. to chápu ako cirkevný parlamentarizmus alebo tézy, ktoré akcentujú v istom zmysle návrat konciliárnych teórií,25 ktoré sa už považovali za prekonané a v minulosti boli častým miestom sváru.26 Iní tento spôsob rokovania považujú za časovo a finančne náročný projekt. Som skeptický k tomu, aby tento spôsob rokovania Biskupskej synody mohol nahradiť ekumenický koncil, či prispel k legislatívnym úpravám v rámci katolíckej cirkvi. Taktiež jeho realizácia po stránke finančnej a časovej môže byť problematickou. Z hľadiska pastoračnej účinnosti môže tento spôsob rokovania prispieť k oživeniu miestnych cirkevných spoločenstiev.
Resumé
Pápež František ohlásil na roky 2021–2023 Biskupskú synodu na tému synodality. Diskusie sa majú začať po prvý raz v cirkevnej histórii najprv vo farnostiach a diecézach, potom na národnej úrovni, kontinentálnej úrovni a napokon na Biskupskej synode v Ríme. Tento spôsob rokovania vyvoláva niektoré otázniky, ktoré si vyžadujú nejaký náznak odpovede. Je tento spôsob vyjadrením teologického zmyslu Božieho ľudu pre vieru? Je synodalita podstatnou vlastnosťou cirkvi? Existuje niečo podobné vo východných katolíckych cirkvách? Ako tejto nový spôsob rokovania chápu biskupi v pastierskych listoch a ako sa vyjadrujú o tomto spôsobe synodality iní autori? Z časového, finančného a legislatívneho hľadiska ide o náročné podujatie. Avšak z pastoračného hľadiska toto podujatie môže priniesť oživenie miestnych cirkevných spoločenstiev. 24 Aj Kódex kánonického práva z roku 1983 pripúšťa princíp spoluzodpovednosti laikov pri správe verejných cirkevných záležitostí (kán. 129), ale len do miery vymedzenej kánonickým právom a pri zachovaní hierarchického princípu verejnej cirkevnej správy. Je však isté, že nielen cirkev vplýva na tento svet, ale platí to aj naopak: aj svet vplýva na cirkev. Ak vo svete existujú demokratické formy správy vecí verejných, určité demokratické tendencie existujú aj v cirkvi.
1 SYNODUS EPISCOPORUM. Documento sul processo sinodale [BISKUPSKÁ SYNODA. Dokument o synodálnej ceste], schválený pápežom Františkom 24. 4. 2021 (dokument podpísal 21. 5. 2021 generálny sekretár Biskupskej synody kardinál Mario Grech), in: <https://secretariat.synod.va/content/synod/it.html> (21. 10. 2021).
2 Homília pápeža Františka pri otvorení synody, in: <https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku= 20211011018 > (22. 10. 2021).
3 "Lze tvrdit, že je to určitá příprava na budoucí koncil" – Slovo kardinála Dominika Duky k zahájení synodální přípravy 2021 s prosbou o přečtení ve farnostech o 29. neděli v mezidobí 17. 10. 2021, in: <https://cirkev.cz> (22. 10. 2021).
4 K výroku pána kardinála Dolana pozri: <https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20211021023> (22. 10. 2021).
5 Za synodálnu cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť, misia. Prípravný dokument. Body 11–12. Dostupný na internetovej stránke <https://www.synoda.sk/sk/pripravnydokument> (21. 10. 2021). V dogmatickej konštitúcii o cirkvi Lumen gentium Druhého vatikánskeho koncilu (1962–1965) sa uvádza, že "spoločenstvo veriacich ako celok, ktorému sa dostalo pomazania od Ducha Svätého (porov. 1J 2,20 a 27), sa nemôže mýliť vo viere a túto svoju osobitnú vlastnosť prejavuje nadprirodzeným zmyslom pre vieru, ktorý je v celom ľude, keď 'od biskupov až po posledného veriaceho laika' …vyjadruje svoj všeobecný súhlas vo veciach viery a mravov", in: Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu, Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 2008, s. 74.
6 BOUBLÍK, Vladimír, Boží lid, Řím, 1967, s. 395.
7 PHILIPS, Gérard, La Chiesa e il suo mistero, storia, testo e commento della Lumen gentium [Cirkev a jej tajomstvo: dejiny, text a komentár Lumen gentium], Milano, 1989, s. 158.
8 PESCH, Otto Hermann, Druhý vatikánský koncil 1962–1965, Praha, 1996, s. 179.
9 Ibidem.
10 RIKHOF, Herwi, Il vaticano II e la collegialita dei Vescovi. Una analisi del Lumen gentium 22 e 23 [Druhý vatikánsky koncil. Analýza 22. a 23. kapitoly Lumen gentium], in: Concilium. Rivista internazionale di teologia [Concilium. Medzinárodný teologický časopis], Brescia, 4 (júl–august) 1990, s. 22–37; ANTÓN, Angel, Ecclesiologia postconciliare: speranze, risultati e prospettive [Pokoncilová ekleziológia: nádeje, výsledky, perspektívy], in: LATOURELLE, René, Vaticano II: bilancio e prospettive venticinque anni dopo 1962/1987 [Druhý vatikánsky koncil: bilancie a perspektívy po 25. rokoch (1962–1987)], Assisi, 1988, s. 361–388.
11 KAUFMANN, Ludwig, Sinodo dei Vescovi: né consilium né sinodo. Frammenti di una critica dal punto di vista del "movimento sinodale" [Biskupská synoda: ani rada, ani synoda. Kritické poznámky z hľadiska "synodálneho hnutia"], in: Concilium, Rivista internazionale di teologia, Brescia, 4, 1990, s. 87–98. Pod pojmom "synodálne hnutie" má autor na mysli vážnejší vplyv na riadenie cirkvi, kým Biskupská synoda existuje iba ako poradný orgán pápeža.
12 Pozri: <https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-10/prihovor-papeza-na-uvod-synody-za-cirkev-synodalnu-pocuvajucu.html> (22. 10. 2021). Príhovor veriacim Ríma (veriacim svojej Rímskej diecézy) predniesol pápež František v sobotu 18. 9. 2021 v Aule Pavla VI. vo Vatikáne.
13 Pozri: <https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2021-10/teolog-piero-coda-synodalny-proces-je-najstrategickejsia-cirkev.html> (22. 10. 2021).
14 VASIĽ, Cyril, Patriarchálne cirkvi v Kódexe kánonov východných cirkví, Trnava, 1999, s. 55–56.
15 Odporúčam k téme konzultovať Kódex kánonov východných cirkví, Lublin, 2012.
16 SALACHAS, Dimitrios, Istituzioni di diritto canonico delle Chiese cattoliche orientali [Ustanovenia kánonického práva katolíckych východných cirkví], Roma, 1993, s. 181.
17 Slovo kardinála Dominika Duky k zahájení synodální přípravy 2021 s prosbou o přečtení ve farnostech o 29. neděli v mezidobí (17. 10. 2021), in: <https://www.cirkev.cz/cs/aktuality/211014slovo-kardinala-dominika-duky-k-zahajeni-synodalni-pripravy-2021-s-prosbou-o-precteni-ve-farnostech-o-29-nedeli-v-mezidobi>.
18 ACO 2021/08, Příloha č. 2.
19 Teológ Piero Coda: Synodálny proces je najstrategickejšia udalosť od Koncilu, in: <https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20211024002>.
20 Csontos: Synoda ukazuje, že laici sú plnohodnotnou súčasťou cirkvi, in: <https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20211020030>.
21 ZIOLKOVSKÝ, Anton, Synodalita je cesta k spoločenstvu, in: Nové Horizonty. Časopis pre teológiu, kultúru a spoločnosť, Spišská Nová Ves, 2, 2021, s. 55.
22 HRDINA, Antonín Ignác, Patnáct let od ukončení plenárního sněmu katolické církve v České republice, in: Revue církevního práva č. 79–2/2020, Praha, s. 85–89.
23 PŘIBYL, Stanislav, Společné rozhodování věřících v rané církvi, in: Revue církevního práva č. 72–1/2018, Praha, s. 25–43.
24 Aj Kódex kánonického práva z roku 1983 pripúšťa princíp spoluzodpovednosti laikov pri správe verejných cirkevných záležitostí (kán. 129), ale len do miery vymedzenej kánonickým právom a pri zachovaní hierarchického princípu verejnej cirkevnej správy. Je však isté, že nielen cirkev vplýva na tento svet, ale platí to aj naopak: aj svet vplýva na cirkev. Ak vo svete existujú demokratické formy správy vecí verejných, určité demokratické tendencie existujú aj v cirkvi.
25 "Konciliarizmus je teória vychádzajúca z početných výrokov kánonistov 12. a 13. storočia, podľa ktorých je ekumenický koncil nad pápežom." Pozri RAHNER, Karl, VORGRIMLER, Herbert, Teologický slovník, Praha, 1996, s. 137.
26 Konciliárne teórie vstupovali do hry osobitne v časoch krízy pápežstva pri sporoch so svetskou mocou alebo v období dvojpápežstva. Pozri ŠPIRKO, Jozef, Cirkevné dejiny, 2. zväzok, Martin, 1943, s. 17 a 25.
foto ilustračné použité z internetu