Nedeľné zamyslenia na mesiac Apríl 25

KTO JE BEZ HRIECHU, NECH PRVÝ HODÍ KAMEŇ

5. pôstna nedeľa – 6. 4. 2025

Súradnice: Izaiáš 43,16-21; Žalm 126; Filipanom 3,8-14; Ján 8,1-11.

Uvedenie do textu evanjelia: Farizeji a zákonníci prichytili ženu pri cudzoložstve. Podľa Mojžišovho zákona bolo potrebné takú ženu ukameňovať, čiže zabiť, aby sa nemravnosť nešírila a aby sa nešíril ani zlý príklad. Priviedli ju za Ježišom, aby sa k jej skutku vyjadril. Očakávali, že ju tiež odsúdi. Ale Ježiš sa odmlčal. Keď na neho naliehali vstal a povedal: "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň". A zase sa odmlčal a čakal. Keď sa farizeji a zákonníci po jednom vytratili, vstal a povedal jej: "Nik ťa neodsúdil? Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a viac nehreš".

"Ak máme k šiestemu a deviatemu Božiemu prikázaniu niečo zmysluplného povedať, potrebujeme Kristovho ducha viac, než pri ostatných prikázaniach" (Gerhard Ebeling). Toto prikázanie asi najviac odporuje duchu doby, v ktorej žijeme. Zdá sa, že sex a nevera už takmer nikoho nevyrušuje. Koľkokrát aj my sme toto prikázanie prestúpili v myšlienkach, túžbach? Ako často sme si priali, aby týchto prikázaní vôbec nebolo? Ježiš neprišiel preto, aby svet odsúdil, ale zachránil. Aj žene odpustil, ale trvá na dodržiavaní tohto prikázania. Pri konfrontovaní "prikázania" a "milosrdenstva" Ježiš dáva prednosť milosrdenstvu. To je ten "Kristov duch" spomínaný Ebelingom.

HOSANNA / UKRIŽUJ HO

Kvetná nedeľa – 13. 4. 2025

Omšové súradnice: Izaiáš 50,4-7; Žalm 22; Filipanom 2,6-11; Lukáš 22,14 – 23,56.

Uvedenie do textu evanjelia: Dnešnú nedeľu čítame dva evanjeliové texty. Prvý text (Lk 19,28) čítame pri vstupe do kostola a požehnaní ratolestí. Týmto vstupom si pripomíname vstup Krista do Jeruzalema na osliatku. Tu zástupy oslavujú Krista a volajú "Hosanna".

Druhý text (Lk 22,14-23,56) čítame v rámci svätej omše a tu už zástupy volajú "Ukrižuj ho". Jeruzalem je symbolom neba. V Písme svätom sa často spomína ako "Božie mesto", ako "nebeský Jeruzalem". Preto Ježiš vstupuje do Jeruzalema. V Jeruzaleme je Ježiš ukrižovaný i vstáva z mŕtvych. Aj my kráčame k nebu cestou kríža. Bez Kristovho kríža niet spásy. "Oblečenie človeka ešte nerobí mníchom", tvrdí stará ľudová múdrosť. No, niekedy áno, niekedy oblečenie robí človeka mníchom. Kríž nám ukazuje na Božiu tvár, ktorá je plná lásky. Ale kríž ukazuje aj na našu tvár...

VSTAL, AKO POVEDAL

Veľkonočná nedeľa – 20. 4. 2025

Súradnice: Skutky apoštolov 10,34. 37-43; Žalm 118; Kolosanom 3,1-4; Ján 20,1-9.

Uvedenie do textu evanjelia: Začnem vtipom. Stará pani na cintoríne hľadá nejaký hrob a keďže ho nevie nájsť spýta sa mužov, ktorí tam kopú iný hrob. Jeden z mužov jej dobromyseľne radí: "Teta, ak neviete nájsť cestu nazad, neodchádzajte zo svojho hrobového miesta". Potom ako Mária Magdaléna oznámila apoštolom, že Ježišov hrob je prázdny, Peter a Ján utekali k hrobu a presvedčili sa, že je to tak. A Ján o sebe píše, že keď to uvidel, uveril. Ale nechápali, čo znamená vstať z mŕtvych (Jn 20,19). Veľmi pekne to vyjadril istý človek, keď povedal: "Čo ohlasujeme, keď ideme z návštevy cintorína? Mária Magdaléna a apoštoli Peter a Ján ohlásili "život..." Preto sa musíme opýtať sami seba: "Skutočne naše svedectvo a náš život je ohlasovaním života?" Francúzsky kňaz a spisovateľ Bernanossa sa pýtal: "Je naša tvár tvárou vzkrieseného človeka"? Alebo Bonhoeffer povedal: "Ja chcem hovoriť o Pánu Bohu nie v biede, nie v smrti, nie v hriechoch, ale v živote, v dobrote človeka". Cintoríny sú sťaby Kalváriou, na ktorej Kristu zomrel. A my schádzame z tejto Kalvárie. A čo si odtiaľ odnášame? Mali by sme odtiaľ odchádzať s vierou vo vzkriesenie, s vierou v život, nie v smrť.

VEĽKONOČNÝ DAR ZMIERENIA

Nedeľa Božieho milosrdenstva – 27. 4. 2025

Súradnice: Skutky apošt. 5,12-16; Žalm 118; Zjavenie 1,9-11.12-13.17-19; Ján 20,19-31.

Uvedenie do textu evanjelia: Evanjelium dnešnej nedele možno rozdeliť na dve časti. V prvej časti Ježiš prichádza k apoštolom cez zatvorené dvere a odovzdáva im veľkonočný dar: sviatosť zmierenia, Božie odpustenie, výsledok jeho vykupiteľského diela. V druhej časti odovzdáva vieru v život apoštolovi Tomášovi: dotkol sa jeho rúk a nôh, jeho prebodnutého boku a uveril, že je to živý Ježiš.

Oslovuje ma skutočnosť, že Ježiš prišiel k učeníkom cez zatvorené, zamknuté dvere. Aj človek sa uzatvára pred Bohom, nechce ho, zamkol sa pre Ním. A predsa Boh vstupuje cez zatvorené dvere a odrazu stojí pred tvárou človeka a prináša mu dar odpustenia a dar viery. Príbeh človeka je viac príbehom samého Ježiša a až potom príbehom človeka. Toto je úžasné zistenie.