Pečať spovedného tajomstva

Ján Duda

Obsah

Úvod. 1. O čo šlo a aké boli argumenty. 2. Pečať spovedného tajomstva a služobné tajomstvo. 3. Ochrana pečate spovedného tajomstva v štátnom práve Slovenskej republiky. Záver. Použitá literatúra.

Abstrakt

V článku autor pripomína, že stále sú okolo "spovedného tajomstva" málo objasnené otázky, pretože často býva spovedné tajomstvo stavané na úroveň "služobného tajomstva" najmä v štátnych inštitúciách. Preto bolo potrebné vysvetliť, čo znamená "absolútna nedotknuteľnosť pečate spovedného tajomstva" a ako sa táto záležitosť chápe v práve Slovenskej republiky či v judikatúre štátnych súdov v Spojených štátov amerických.

Abstract

In the article, the author reminds that there are still many unclear issues surrounding "confessional secrecy", because confessional secrecy is often placed on the level of "official secrecy", especially in state institutions. Therefore, it was necessary to explain what "absolute inviolability of the seal of confessional secrecy" means and how this issue is addressed in the law of the Slovak Republic or in the jurisprudence of state courts in the United States of America.

Úvod

Pred niekoľkými rokmi došlo k súdnemu sporu ohľadom spovedného tajomstva. Najvyšší súd štátu Luisiana (U.S.A.) rozhodol, že kňaz diecézy Baton Rouge je povinný sa dostaviť pred sudcov a podať výpoveď ohľadom informácii, ktoré sa dozvedel počas spovede. Skrátka, mal porušiť pečať spovedného tajomstva.[1]Rozhodnutie Najvyššieho súdu Luisiany bolo zverejnené 4.4.2013 (Supreme Court,of Louisiana, No 2013, 2013-C-2879) a ihneď sa táto správa ocitla na prvých stránkach amerických novín.

1.- O čo šlo a aké boli argumenty?

O čo šlo? Rodičia maloletého dievčaťa sa obrátili na štátny súd a žiadali odškodné za sexuálne zneužívanie maloletej, ktorého sa dopustil pracovník pohrebnej služby a ktorý bol aj aktívnym katolíkom miestnej farnosti. Keď zomrel, rodičia maloletej sa dožadovali časti jeho dedičstva ako odškodnenie. Pritom obvinili aj farára farnosti, že o tom vedel, lebo maloletá sa mu prinajmenšom dvakrát z toho údajne vyspovedala a teda o tom vedel a nič neurobil, aby zneužívaniu zabránil a rovnako obvinili aj diecézu zo zanedbania povinnej starostlivosti.

Na rozhodnutie štátneho súdu reagovala diecéza a žiadala, aby súd zrušil predvolanie žiadateľky i predvolanie kňaza spovedníka, lebo sa to týka spovedného tajomstvá, ktoré je nedotknuteľné. Najvyšší súd to zamietol pričom argumentoval, že vlastníkom informácie povedanej pri spovedi je kajúcnik a ak ten sa tohto tajomstva zriekne, kňaz je povinný vypovedať aj o tom, čo počul v spovedi.

V rovnakom duchu rozhodol aj Najvyšší súd druhej inštancie štátu Louisiana, ako aj rovnaký štátny súd tretej inštancie. Napokon diecéza podala odvolanie na Najvyšší federálny súd Spojených štátov, ktorý rozhodol v prospech nedotknuteľnosti pečate spovedného tajomstva. Zdá sa, že Federálny najvyšší súd Spojených štátov, sa pri zdôvodnení svojho rozhodnutia opieral o dva princípy: (1) princíp sekulárneho štátu a (2) princíp náboženskej slobody, totiž ak je pečať spovedného tajomstvá absolútne nedotknuteľná, nikto nemôže nútiť spovedníka na niečo, čo je pre neho nemožné. Argumentáciu diecézy, ktorú federálny súd akceptoval, zhrniem krátko do dvoch bodov: (1) Vlastníkom informácie povedanej pri spovedi nie je ani kajúcnik, ani spovedník, ale Boh (toto jasne povedal už pápež Inocent III. v roku 1215), "spovedné tajomstvo", čiže informácie povedané pri spovedi podliehajú "tajomstvu", ktoré je "zapečatené" (=preto "pečať spovedného tajomstva"), ktoré môže odpečatiť iba Pán Boh, ale nie kajúcnik, ani kňaz spovedník. Preto "pečať spovedného tajomstva je absolútne nedotknuteľná" (=sigillum sacramentale inviolabile est) [Jaeger (2015), s. 89-103]. Regent Apoštolskej penitenciárie (Vatikán) biskup poľského pôvodu Krzysztof Nykiel to zdôvodňuje trochu inak, ale podstatne je to to isté. "Kajúcnik nemôže vyňať spovedníka spod záväzku zachovať spovednú pečať, lebo nedotknuteľnosť tejto pečate nie je len v prospech dobra kajúcnika, ale je pre dobro a ochranu a prospech samotnej sviatosti zmierenia" [Nykiel (2015), s. 47].

2.- Pečať spovedného tajomstva a služobné tajomstvo

Zdá sa, že sekulárna spoločnosť chápe pečať spovedného tajomstva ako jedno z mnohých tajomstiev [Nykiel (2015), s. 49-50]. Poznáme totiž "lekárske tajomstvo", "služobné tajomstvo", "firemné tajomstvo", "zverené tajomstvo" a podobne. Tieto tajomstvá treba zachovávať, ale "spovedné tajomstvo" je úplne niečo iné. Základom, na ktorom stojí spovedné tajomstvo, nie je kajúcnik, ani kňaz-spovedník, ale Boh. "Spovedám sa Pánu Bohu...", takto začíname sviatosť zmierenia. Nie kňaz je pri sviatosti zmierenia dôležitý, on len zastupuje Boha. Spovedník, ale ani kajúcnik, nie je pánom, ani vlastníkom informácií, ktoré boli už vyslovené pri sviatosti zmierenia. Preto "spovedné tajomstvo je absolútne nedotknuteľné", čo znamená, že kňaz nemôže "spovednú pečať" odpečatiť nikdy a za nijakých okolností. A nikto, okrem Pána Boha, nemôže oslobodiť spovedníka od povinnosti mlčania a zachovania spovedného tajomstva. Nemôže ho oslobodiť ani pápež, ani biskup, ani kajúcnik, ani on sám seba od zachovania pečate spovedného tajomstva. Kánonicko-právna katolícka legislatíva, ako aj štátna legislatíva Slovenskej republiky, toto vyjadruje vetou "pečať spovedného tajomstva je nedotknuteľná" [Kódex kánonického práva (2023), s. 265, kán. 983. Kódex kánonov východných cirkví (2012), s. 484, kán. 733].

3.- Ochrana pečate spovedného tajomstva v štátnom práve Slovenskej republiky

Ochrana pečate spovedného tajomstva nezávisí od cirkevnej alebo štátnej legislatívy, lebo spovedné tajomstvo spovedník musí zachovať vždy, či by taká legislatíva existovala alebo nie. Ale je dobré, ak sa nedotknuteľnosť pečate spovedného tajomstva chráni cirkevnou i štátnou legislatívou.

Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou z roku 2000 v článku 8 ustanovuje: "Spovedné tajomstvo je nedotknuteľné. Nedotknuteľnosť spovedného tajomstva zahŕňa právo odmietnuť vypovedať pred štátnymi orgánmi Slovenskej republiky" (Kbs.sk/dokumenty).

Aj Trestný zákon [Zák 300/2005 Zb v znení neskorších predpisov, § 340] chráni nedotknuteľnosť spovedného tajomstva: "Neoznámenie trestného činu (orgánom činným v trestnom konaní): takýto čin nie je trestný, ak by oznámením trestného činu porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou činnosťou". Existuje však povinnosť prekaziť páchaniu trestného činu ([Zák. 300/2005 v znení neskorších predpisov, § 341, odsek 4] a tu je výnimkou "iba spovedné tajomstvo" a nie aj pastoračná informácia. Všimnite si, že Trestný zákon Slovenskej republiky rozlišuje dve právne situácie. Prvou je "spovedné tajomstvo", ktoré považuje za absolútne nedotknuteľné v tom zmysle, že štátne orgány Slovenskej republiky jeho nedotknuteľnosť musia rešpektovať a to v prípade, že sa spovedník o spáchaní trestného činu dozvie pri spovedi, ako aj v prípade, že páchanie trestného činu pokračuje a spovedník to vie zo spovede. Skrátka, spovedné tajomstvo je absolútne nedotknuteľné pred cirkevnými inštitúciami i osobami, ako aj pred inštitúciami a osobami štátu. Táto absolútna nedotknuteľnosť spovedného tajomstva je prvou právnou situáciou. Druhou právnou situáciou je "nedotknuteľnosť informácie, ktorá je trestným činom a ktorú sa pastoračný pracovník (kňaz alebo laik) dozvie pri pastoračnej činnosti. Táto informácia nepožíva "absolútnu nedotknuteľnosť": ak sa ju pastoračný pracovník dozvie pri pastoračnej činnosti a páchanie trestného činu nepokračuje, nie je povinný ju hlásiť orgánom činným v trestnom konaní a nedopúšťa sa trestného činu neoznámenia trestnej činnosti (§ 340 Trestného zákona). Ale ak páchanie trestného činu pokračuje, pastoračný pracovník je povinný páchanie trestného činu nahlásiť, aby sa predišlo páchaniu trestnej činnosti. To znamená, že "pastoračná informácia" už nie je nedotknuteľná (§ 341 Trestného zákona).[2]

Záver

Ako sme mali možnosť sa dozvedieť, "pečať spovedného tajomstva" je absolútne nedotknuteľná. Veľmi pekne túto absolútnu nedotknuteľnosť zdôvodňuje Luca Ferrari, ktorý tvrdí, že sviatosťou zmierenia spovedník "stavia most medzi Bohom a kajúcnikom" a to sa dotýka tých najhlbších hlbín človeka (Ferrari, L. [2015] s. 124). A práve to si vyžaduje absolútnu nedotknuteľnosť a ochranu vždy a za každých okolností, čiže absolútne.[3] Ani smrťou kajúcnika nezaniká nedotknuteľnosť pečate spovedného tajomstva a nezbavuje spovedníka od zachovania absolútnej mlčanlivosti (Nykiel [2015] s. 39). Príkladom absolútnej mlčanlivosti ohľadom pečate spovedného tajomstva je svätý Ján Nepomucký (1249-1393), ktorý zomrel v Prahe a považuje sa za mučeníka, ktorý dal svoj život pri obrane a nedotknuteľnosti pečate spovedného tajomstva (Attwater, D. [1983] s. 142).

Použitá literatúra:

ATTWATER, Donald (1983), The Penquin Dictionary of Saints, London. Kódex kánonického práva (2023), Bratislava, KBS. Kódex kánonov východných cirkví (2012), Lublin-Prešov. FERRARI, L. (2015) La pastorale del sacramento della riconciliazione oggi: tra dissagi, rischi e risorse, in: Il sigillo sacramentale e la privacy pastorale, Libreria Editrice Vaticana, s. 121-132. JAEGER, David-Maria, Situazioni particolari e questioni specifiche del ministero penitenziale, in: Il sigillo confesionale e la privacy pastorale, Libreria Editrice Vaticana 2015, s. 89-104. NYKIEL, K. (2015), Il sigillo confesionale in prospettiva canonica, in: Il sigillo confesionale e la privacy pastorale, Libreria Editrice Vaticana, s. 39-54.

O autorovi

Ján Duda (*1960) je kňazom Spišskej diecézy. Vysvätený na diakona bol v Bratislave v roku 1986 a na kňaza v roku 1987. V roku 1987 vyštudoval základnú katolícku teológiu v Bratislave. V roku 1992 dosiahol licenciát (ekvivalent Mgr.) na Fakulte kánonického práva Pápežskej lateránskej univerzity v Ríme a v roku 1997 obhájil na RK CMBF UK doktorát z katolíckej teológie (ThDr. PhD.) V roku 2001 sa habilitoval na RK CMBF UK z katolíckej teológie a v roku 2004 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval za univerzitného profesora katolíckej teológie. V rokoch 1995-2017 pracoval v Cirkevnom súde Spišskej diecézy. Od roku 2018 je farárom v Dlhej nad Oravou. Kontakt na autora je: farnostdlha@gmail.com

[1] V súčasnosti je diecéza Baton Rouge sufragánnou diecézou arcibiskupstva New Orleans, štát Louisiana a od roku 2018 je tam diecéznym biskupom Mons. Michael Duca. V rokoch 2001 – 2018 bol diecéznym biskupom Mons. Robert William Muench.

[2] Napríklad v Tarnove v Poľsku súdia na štátnom súde miestneho pána biskupa za to, že vedel o trestnej činnosti niektorých svojich kňazov a neoznámil ich štátnej prokuratúre. Prvú výpoveď pred štátnym súdom mal diecézny tarnovský biskup na popolcovú stredu tohto roku (18.2.2026). Ak by o nej vedel iba zo spovede, mohol by odmietnuť vypovedať a štátny súd by musel nedotknuteľnosť pečate spovedného tajomstva rešpektovať. Kánonické právo však zakazuje diecéznemu biskupovi spovedať jemu podriadených kňazov. Čiže tarnovský biskup mal informácie nie zo spovede, ale z iných zdrojov, ktoré nie sú pred poľským štátom nedotknuteľné a pán biskup bol povinný ich nahlásiť štátnej prokuratúre. Poľská štátna prokuratúra mu dáva za vinu nenahlásenie páchania trestného činu poľskej štátnej prokuratúre, o ktorej tarnovsky diecézny biskup údajne vedel a mal povinnosť ju nahlásiť. Tu je vidieť rozdiel medzi "pastoračným tajomstvom", ktoré prináleží do kategórie "služobného tajomstva" a, na druhej strane, "pečaťou spovedného tajomstva", ktorá je absolútne nedotknuteľná, čiže spovedník nesmie o v žiadnom prípade a za nijakých okolností hovoriť o informáciách, o ktorých sa dozvedel v spovedi. A ak by aj o nich hovoril, nijaká inštitúcia, ani cirkevná ani štátna, túto informáciu nesmie prijať ako dôkaz, ale ju musí zamietnuť.

[3] Aj v súvislosti so sviatosťou zmierenia sú "odchody z kňazstva" také bolestné. Nie je príjemné stretnúť sa s človekom, ktorému som sa spovedal a ktorý pozná najtajnejšie hlbiny môjho vnútra. Ak neostal verným kňazom, lebo z kňazstva odišiel, nezmení svoj názor aj na mňa? Pre niektorých veriacich to môže byť veľký problém.

obrázok generated AI