Prečo treba v Cirkvi hovoriť aj o vzdelaní?
PRVÁ ČASŤ:
TEOLOGICKÉ FAKULTY NA SLOVENSKU
Prečo treba hovoriť o teologických fakultách na Slovensku
Existujú dva dôvody venovať niekoľko riadkov teologickým fakultám na Slovensku práve dnes. Prvou je bohoslužba slova druhej nedele v cezročnom období (nedeľa 14.01.2024), lebo v prvom čítaní sme počuli úryvok o povolaní Samuela za proroka nad Izraelom (1Sam 3,3-10.19). Spev žalmu (Ž 40) je nádherným spevom súhlasu človeka prijať a plniť Božiu vôľu a v Evanjeliu sme počuli o povolaní dvoch učeníkov Jána Krstiteľa, ktorí sa stali učeníkmi Pána Ježiša a o povolaní apoštola Petra (Jn 1,35-42). Druhým dôvodom je, že sa blíži čas/termín podávania prihlášok na štúdium filozofia a teológie na teologických fakultách na školský rok 2024/25 a do kňazských seminárov.
Situácia pred rokom 1989
Pri vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 na Slovensku nejestvovala ani jedna teologická fakulta. Každú teologickú fakultu na svete zriaďuje totiž Kongregácia (v súčasnosti Dikastérium) pre katolícku výchovu vo Vatikáne. V roku 1918 existovala napríklad v Spišskej Kapitule Vysoká škola bohoslovecká, ale to nebola teologická fakulta iba vysokoškolské teologické učilište pre štúdium diecéznych kňazov. Kto absolvoval Vysokú školu bohosloveckú a prešiel formáciou v kňazskom seminári, ten mohol byť vysvätený na kňaza. Avšak nijaké vysokoškolské teologické učilište nemohlo udeľovať akademický titul "doctor theologiae" (doktorát z teológie). Tento titul mohli udeliť, po splnení všetkých podmienok a skúšok, iba teologické fakulty zriadené Vatikánom. Preto pán biskup Mons. Ján Vojtaššák musel posielať na doktorandské štúdium teológie na zahraničné vysoké školy. Napríklad, Františka Skyčáka, rodáka z Klina na Orave, poslal študovať katolícku teológiu do Prahy na tamojšiu Teologická fakultu Univerzity Karlovej, Jozefa Ligoša, rodáka z Chlebníc na Orave, poslal študovať na Teologickú fakultu Palackého univerzity v Olomouci, Jána Čarnogurského (1910-1938), rodáka z Malej Frankovej (dnes okres Kežmarok) poslal na teologické štúdium do Ríma na dnešnú Pápežskú univerzitu Urbanianum. Podobne študoval v Ríme Štefan Náhalka, rodák z Liptovskej Tepličky alebo Ladislav Hanus, rodák z Liptovského Mikuláša, študoval v Innbrucku (Katholisch-Theologische Fakultät – Universität Innsbruck) v Tyrolsku v Rakúsku.
V roku 1919 síce vznikla Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta v Bratislave, ale svoju činnosť začala vykonávať až v školskom roku 1936/37. V roku 1949 vtedajší režim pozatváral všetky vtedy existujúce Vysoké školy bohoslovecké i kňazské semináre v jednotlivých diecézach. Ponechal iba Rímskokatolícku cyrilometodskú bohoslovecku fakultu v Bratislave a tamojší kňazský seminár, avšak aj túto školu vylúčil z jurisdikcie Ministerstva školstva a zo zväzku fakúlt Univerzity Komenského a podriadil Ministerstvu kultúry, odboru pre veci cirkevné.
Situácia po roku 1989
V roku 1990 sa Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta v Bratislave vrátila do zväzku fakúlt Univerzity Komenského a keďže bola zriadená aj Kongregáciou pre katolícku výchovu, Vatikán udržiaval "status quo" a fakulta mohla udeľovať aj doktoráty katolíckej teológie, docentúry i profesúry. Takto napríklad v roku 1978 získal doktorát katolíckej teológie Mons. František Tondra na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave a päť rokov v Bratislave vyučoval morálnu teológiu.
Po roku 1989 začalo dochádzať k zmenám. Okrem Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty v Bratislave Univerzity Komenského, vznikla v Spišskej Kapitule v Spišskom Podhradí druhé študijné pracovisko pre Košickú, Rožňavskú a Spišskú diecézu. Toto pracovisko bolo súčasťou Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Postupne začali vznikať ďalšie afiliované pracoviská v Košiciach pre Košickú diecézu, v Nitre pre Nitriansku a v Banskej Bystrici-Badíne pre Banskobystrickú diecézu. Keď vznikla Katolícka univerzita v Ružomberku v roku 2000 zákonom NR SR a Zriaďovacou listinou KBS, bola k nej pričlenená dve teologické pracoviská a to v Košiciach na v Spišskej Kapitule, ktoré spolu tvoria Teologickú fakultu Katolíckej univerzity. Bratislavskej Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského ostali pracoviská v Bratislave, Nitre a Banskej Bystrici-Badíne. Poklesom počtu kňazských povolaní došlo k tomu, že novopostavená budova v Banskej Bystrici-Badíne ostala a používa sa príležitostne na iné účely, ale toto pracovisko bolo rozhodnutím súčasného banskobystrického biskupa Mons. Mariána Chovanca prenesené do Nitry. Od jesene roku 2023 aj bratislavské pracovisko prešlo do Nitry z dôvodov rekonštrukcie budovy. Tak sa stalo, že štyri diecézy Bratislava, Trnava, Nitra, Žilina a Banská Bystrica majú spoločnú Rímskokatolícku cyrilometodskú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského, ktorá sídli reálne v Nitre.
Teologická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku má sídlo v Košiciach. Jej súčasťou je Teologický inštitút v Spišskej Kapitule. Žiada sa dodať, že aj Teologická fakulta v Košiciach bola zriadená Kongregáciou pre katolícku výchovu a má teda práva udeľovať aj doktorát, docentúru i profesúru z katolíckej teológie, ktoré sú platné v rámci Katolíckej cirkvi i Slovenskej republiky.
Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku má svoju vlastnú fakultu, ktorá existuje v rámci Prešovskej univerzity v Prešove. Táto fakulta, kde sa vzdelávajú najmä kňazi Gréckokatolíckej cirkvi, má akreditáciu udelenú Akreditačnou agentúrou Slovenskej republiky a bola zriadená aj Kongregáciou pre katolícku výchovu vo Vatikáne. Môže teda udeľovať akademické tituly platné v rámci celej Katolíckej cirkvi i Slovenskej republiky.
Teologická fakulta Trnavskej univerzity
V roku 1941 zriadili slovenskí jezuiti Teologický inštitút sv. Alojza v Banskej Bystrici, ktorý sa po druhej svetovej vojne presťahoval do Ružomberka a v roku 1949 do Trnavy. V rokoch 1949-89 Teologický inštitút verejne nevykonával vzdelávaciu činnosť, alebo to nebolo možné. Jezuiti však vychovávali a vzdelávali svojich študentov tajne. Od školského roku 1991/92 začal Inštitút opäť vykonávať svoju činnosť verejne. Od roku 1997/98 je Teologickou fakultou, ktorá je súčasťou Trnavskej univerzity, avšak sídlo má v Bratislave. Nie je mi známe, aby Teologická fakulta Trnavskej univerzity mala schválenie vatikánskej Kongregácie (Dikastéria) pre katolícku výchovu, avšak jej pedagogickú a vedeckú úroveň treba rešpektovať. Na tejto teologickej fakulte študujú najmä Jezuiti a ostatní rehoľníci a rehoľníčky, ale aj laici.
DRUHÁ ČASŤ:
UNIVERZITY A ŠPECIALIZOVANÉ PRACOVISKÁ V RÍME
Pápežské univerzity v Ríme
Aspoň okrajovo sa chcem dotknúť niektorých inštitúcií univerzitného vzdelania v Ríme azda z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je skutočnosť, že ide často o špecializované bádateľské a vzdelávacie ustanovizne. A druhým dôvodom je to, že – nakoľko majú sídlo v Ríme ako centre kresťanstva – majú aspoň v princípe vysokú vedeckú a vzdelávaciu úroveň, ktorá sa pokladá za samozrejmosť (resp. mali by mať vysokú úroveň).
Z pápežských univerzít spomeniem "Gregoriánu" s Inštitútom biblických štúdií a Pápežským inštitútom orientálnych štúdií, "Lateránu" s Inštitútom morálnych štúdií (Alfonziánum), patristických štúdií (Augustiniánum) a Inšitútom teologických štúdií rehoľného života (Klaretiánum). Potom je to "Urbaniána" zameraná na misionárske poslanie, "Angelicum" zameraná na štúdium sv. Tomáša Akvinského, "Saleziánu" (vedú ju pátri Saleziáni), Univerzita sv. Anzelma (so špeciálizáciou liturgických štúdií), "Antonianum" (zameraná na teologicko-biblické štúdium) a Univerzita "Regina Apostolorum" zameraná na štúdium duchovného života.
Okrem toho existujú univerzitné štúdia rôznych zameraní kresťanského života: Pápežský inštitút Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny (1982), Inštitút vyšších štúdií latinčiny a latinskej literatúry, Inštitút sakrálnej hudby, Inštitút kresťanskej archeológie, Teologická fakulta sv. Bonaventúru, Inštitút kresťanskej duchovnosti "Teresianum" (1964) Inštitút pastorálnej teológie (1987), Inštitút pastorálnej teológie pre oblasť zdravotníctva, Inštitút mariologických štúdií (Mariánum), Inštitút arabistiky a islamistiky, Pápežská diplomatická akadémia (pre formáciu diplomatov)
Ešte by som mal spomenúť výskumné inštitúcie, ktorými sú Pápežská akadémia vied (1603), Pápežská sociálna akadémia (1994), Pápežská akadémia pre život (1994), Pápežská akadémia sv. Tomáša Akvinského (1999), Medzinárodná mariologická akadémia (1972), Pápežská akadémia pre umenie a literatúru (1542), Pápežská akadémia pre výskum antiky a stredoveku a Pápežská akadémia pre štúdium mučeníkov a svedkov viery (k téme bližšie pozri: GALAZKA, G., Pontificie universita e atenei romani [Pápežské rímske univerzity a ateneá], Libreria editrice vaticana, 2000). Precíznejšie a presnejšie informácie treba hľadať v najnovšom vydaní Pápežskej ročenky – Annuuario pontificio). Tu podám iba nekompletné základné informácie.
ZÁVER
Aj z tohto krátkeho prehľadu možno spoznať, že Katolícka cirkev venuje vzdelaniu a vedeckému bádaniu veľkú pozornosť. Nie preto, žeby považovala vzdelanie a vedecké bádanie a pokrok za cieľ svojej činnosti, ale ako prostriedok svojho rastu vo viere a v poznaní človeka a prostredia, v ktorom človek žije a pôsobí a aby sa vedela vyjadriť k zložitým otázkam každej doby v prospech večnej spásy.
V Dlhej nad Oravou 15.01.2024 Mons. Ján Duda, farár