Sloboda a spravodlivosť

                                             Komentár k 17. novembru 1989

Pamätám si tento deň/čas veľmi dobre. Bol som kaplánom vo farnosti Ružomberok. V médiách dnešného dňa (17.11.2023) rezonovali najviac azda dve slová: sloboda a spravodlivosť. Alebo tieto dve slová mi azda najviac utkveli v pamäti.

 
                                                               Sloboda

Dnes sa veľmi často v médiách hovorilo, že v novembri 1989 sme opustili totalitný režim a nastúpili cestu slobody. Uznávam to, nijako nemám v úmysle to spochybňovať. Z vlastnej skúsenosti viem, ako to bolo pred rokom 1989 a ako je to teraz. V predajni Spolku sv. Vojtecha som si len nedávno kúpil knihu, ktorá má tajomný názov: "Oslobodiť slobodu. Viera a politika v treťom tisícročí" od Josepha Ratzingera/Benedikta XVI. Vydali ju v roku 2023. Úvod napísal sám pápež František. Už ten názov je paradoxný a provokujúci: azda sloboda bola niečim alebo niekym zotročená, keď ju treba oslobodit? čo je to vlastne sloboda? nezotročil si slobodu človek, keď v raji sa vzbúril proti Bohu? neobmedzil ju? nevysvetľuje si ju ako bezbrehú možnosť robiť si čo chcem? prestala platiť nadradenosť "slobody mocných", nad "slobodou bezmocných"? Áno, som rád, že prišla azda vyššia miera slobody. Posunuli sme sa oproti roku 1989 a to je dobré. Dnes sú tu iné výzvy, ako to naznačuje aj názov knihy: "Oslobodiť slobodu!"

                                                                                                   Spravodlivosť

Na Postoji som si prečítal článok o premene myslenia zakladateľa UPN Jána Langoša (+2006). Aj v jednej dnešnej relácii v rozhlase som počul podobný názor. Vraj nebolo dobré, že nikto z bývalého režimu nebol natvrdo potrestaný. Že čo je zadarmo, si nevážime. Skrátka, čoraz odvážnejšie sa ozývajú hlasy po spravodlivosti (paradoxne, keď demokratickou hlavou v istej krajine sa stal komunistický rozviedčik).Človek by si povedal, že možno tieto názory majú v sebe zdravé jadro. Ale opäť ma napadnú otázky: kto by aparátčikov bývalého systému súdil, veď všetci alebo takmer všetci boli v komunistickej strane?! podľa akých zákonov by ich súdili, ak sú vyznávačmi právnického pozitivizmu? Nemali by sme ďakovať Bohu, že sa to udialo bez násilia? Že netiekla po uliciach ľudská krv? Že niekedy ľudská spravodlivosť je nepostačujúca a že definitívna patrí iba Bohu? Naša rastúca (?) nespokojnosť so súčasným stavom spoločnosti má svoje skutočné korene v režime spred roka 1989 alebo aj v niečom inom? Ak v niečom inom, v čom?

                                                                                                              Záver

Som spokojný a vďačný Bohu, že november 1989 bol a priniesol zmenu. No zároveň cítim, že ľudstvo a národy nemajú riešenia na mnohé veci. Že isté riešenia má iba Pán Boh. Ak verím v Boha, verím najmä v jeho spravodlivé riešenia, ale verím aj v snahu ľudí a spoločnosti po spravodlivých, aj keď nedokonalých, riešeniach. Naozaj, život ma pred rokom 1989, ale o po tomto roku dodnes, veľmi veľa naučil. Som vďačný Pánu Bohu, že nás nenecháva opustených a aj dnes je s nami.