Svätá Katarína Alexandrijská

Život svätej Kataríny (bola umučená ako kresťanka v roku 305) sa viaže k mestu Alexandria, ktoré leží v Egypte na pobreží stredozemného mora. Mesto založil ešte grécky Alexander Veľký a plánoval ho ako svoje hlavné mesto (pomenovanie mesta je po ňom). Asi v roku 30 pred Kristom dobyli mesto Rimania. Nástupom kresťanstva sa Alexandria stala mestom kresťanskej vzdelanosti. Prerod sa neudial bez bolesti a prelievania krvi kresťanov, čoho svedectvom je aj samotná svätá Katarína. Od roku 642 majú mesto v rukách Arabi.

Texty, z ktorých o svätej Kataríne Alexandrijskej vieme, sú zo siedmeho a ôsmeho storočia. Prvým textom je tzv. Passio [Umučenie] a druhým Conversio [Obrátenie]. Aj keď historický základ jej života prekrývajú mnohé legendy, asi od 12. storočia sa jej uctievanie rozšírilo po celej Európe. História jej rodného mesta dokazuje, že "aj keď Cirkev pekelné brány nepremôžu" (prísľub samého Krista), predsa kresťanstvo sa môže niekde dostať "do ruín". Na príklade Alexandrie by sa mali kresťania poučiť. Mali by sme myslieť nielen na to, že Cirkev "pekelné brány nepremôžu", ale aj na to, aby kresťanstvo v našej krajine, v našom regióne, nezaniklo, ale aby sme – s Božou pomocou – uchoali svoju vieru aj budúcim generáciám.

Šíriteľmi úcty k sv. Kataríne Alexandrijskej boli rehoľníci: benediktíni, žobravé rády, ale aj augustiniáni. Stredoveké rády boli mohutnými duchovnými hnutiami, ktoré vnášali do Cirkvi a cirkevných spoločenstiev ducha sviežosti a duchovnej dynamiky. Zároveň vytvárali aj centrá kresťanskej vzdelanosti. Svätú Katarínu považovali za vznešenú a vzdelanú kresťanskú ženu. 25. novembra, na deň jej sviatku, sa konali "akadémie", čiže stredoveké vedecké dišputy na rôzne teologické témy, na ktorých profesori i študenti prítomnej verejnosti ukazovali svoje znalosti v rôznych, a nielen teologických, odboroch. Aj toto by mohlo byť inšpirujúcim podnetom pri súčasnej evanjelizácii vrátane evanjelizácie Európy.

 Mons. Ján Duda, farár