LORETÁNSKE LITÁNIE

10.05.2024

V máji sa modlievame Loretánske litánie k úcte P. Márie. Slovenské slovo "litánie" je obmenou latinského slova "litania" a gréckeho slova "litaneia" a to znamená "prosba, modlitba". Do 9. storočia existovali "omšové litánie", ktorých zostatok ostal v omši do dnešných čias a modlíme sa ich na úvod (Pane zmiluj sa, Kriste zmiluj sa, Pane zmiluj sa). Asi za pápeža Gregora (590-604) sa v Ríme ujali "procesiove litánie". Veriaci Ríma sa za spevu prosebných modlitieb vydali zo svojho kostola do tzv. stacionárneho kostola, kde sa slávila svätá omša. Kostolov bolo vtedy sedem, aj sprievodov bolo sedem. A litánie sa spievali počas procesie. Z litánií sú najstaršie Litánie k všetkým svätým. Vznikli ako procesiové prosebné spevy v 5-6. storočí v Ríme. Veriaci Ríma sa dovolávali aj orodovania svätých mučeníkov u Pána Boha. Z vrcholného a neskorého stredoveku máme Litánie k menu Ježiš. Najmladšie sú Loretánske (mariánske) litánie, sú zo začiatku novoveku. Loreto bol pôvodne kopec v neobývanom kraji, na ktorom rástol vavrín (laurea, lauretum, loreto). Bol to kraj na území dnešného Talianska (Ascoli Piceno). Loretánske litánie majú názov podľa Loreta, ale zamerané sú k úcte a na orodovanie P. Márie. Ako som na začiatku uviedol, modlievame sa tieto litánie počas mesiaca mája.

K významu jednotlivých prosieb odporúčam: Kútnik Šmálov, Jozef, Litánie loretánske, Bratislava: Lúč, 2003.

Obrázok: Socha Panny Márie Fatimskej a deti Lucia, František a Hyacinta v kostole sv. Ladislava kráľa v Dlhej nad Oravou. Sochu Panny Márie a tri deti vyrezal pre farnosť v roku 1946 ľudový rezbár Jozef Habovštiak, obyvateľ Dlhej nad Oravou.